BRATISLAVA. Šťastie sa za peniaze kúpiť nedá. Keď webové vydanie amerického časopisu Newsweek začalo zisťovať, prečo je to tak, pozeralo sa jednak na základné ekonomické princípy a na názory psychológov a sociológov.
Platí, že pri nakupovaní sa snažíme kúpiť čo najlacnejšie a predávajúci zasa predať čo najdrahšie. Znamená to, že obe strany chcú získať čo najväčší úžitok. Takže ľudia sa správajú podľa zásady viac peňazí je lepšie ako menej. Keďže niečoho chceme viac, musí to prinášať uspokojenie. A čím viac cítime uspokojenie, tým šťastnejší by sme mali byť, zhŕňa Newsweek zdanlivo samozrejmé fakty.
Vzťah peňazí a šťastia však nie je taký jednoduchý. „Vo všeobecnosti bohatstvo najviac zvyšuje úroveň šťastia, keď ľudí vyťahuje z chudoby na úroveň strednej triedy, ale potom už k šťastiu prispieva málo,“ cituje časopis profesora Harvardu Daniela Gilberta.
Za peniaze získate voľbu
Naozaj veľké peniaze, ktoré zarábajú už bohatí ľudia, podľa psychológov nemusia priniesť toľko šťastia ako menej peňazí, ktoré pribudnú do peňaženky chudobným.
To však podľa Newsweeku ide proti ďalšiemu ekonomickému princípu. Ten hovorí, že najdôležitejšou vecou, ktorú si za peniaze môžeme kúpiť, je voľba. S dobrým platom sa môžeme rozhodovať medzi lyžovačkou v rakúskych či švajčiarskych Alpách, ktoré poskytujú vyšší komfort.
Aj s týmto však psychológovia majú problém. Šírka výberu má aj svoje zápory. Prieskumy ukázali, že ľudia sú spokojní, ak si môžu v obchode vyberať medzi šiestimi druhmi cestovín. Ak je na pultoch dvadsaťsedem druhov, nie sú takí spokojní, lebo väčšinou ich sužuje myšlienka, že si mohli vybrať lepšie.
Je spokojnosť o bohatstve?
Ďalší problém je, že túžby sa s pribúdajúcim bohatstvom stávajú potrebami, ktoré si ľudia uspokojujú už mechanicky. Málokto si dnes vie predstaviť život bez mobilu. Pred desiatimi rokmi boli vzácnosťou. Dnes už mnohých hnevá, že ich musia stále meniť.
Zvláštny vzťah medzi bohatstvom a peniazmi podporujú aj prieskumy. Keď mali americkí multimilionári ohodnotiť svoju spokojnosť na stupnici od 1 do 7, kde 1 znamenala úplnú nespokojnosť so životom, v priemere svoj život ohodnotili na 5,8, píše Newsweek. Bezdomovci v indickej Kalkate v priemere svoju spokojnosť so životom ohodnotili na 2,9 bodu. To podporuje tvrdenia ekonómov.
„Od určitej úrovne príjmov ľudia viac ako ich rast docenia napríklad bezpečnosť, dobré medziľudské vzťahy či osobné slobody,“ cituje Newsweek Martina Seligmana z Pensylvánskej univerzity. Lenže fakt, že grónski Eskimáci, ale napríklad aj obyvatelia slumov v Kalkate ohodnotili svoju spokojnosť na 4,6 bodu, teda len o 1,2 bodu nižšie ako multimilionári, zasa nahráva psychológom.
