Zimná záhrada sa môže stať azylom pred uponáhľaným svetom a príjemným skokom do prírody, myslí si architektka Marína Heliová z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Veď si to skúste predstaviť - prídete domov po náročnom dni a s knihou v ruke vkĺznete do pohodlného kresla obklopeného rastlinami a príjemnými doplnkami. Naplno vychutnávate posledné slnečné lúče. Ste doma, chránený pred nepriazňou počasia, ale nie zavretý medzi štyrmi stenami.
Aj v bytových domoch
Spomínaný komfort sa donedávna viazal iba k rodinným domom. V súčasnosti už to tak nie je. Výhody zimnej záhrady si už môžu užívať aj obyvatelia bytových domov. V tomto prípade však zvyčajne býva zimná záhrada súčasťou projektu celého domu, jej realizácia po výstavbe domu by bola veľmi náročná. Výnimkou by mohli byť na zimné záhrady prerobené klasické pavlače v starších domoch.
Zimná záhrada ako súčasť rodinného domu je však rozšírenejšia. Pri rozhodovaní o jej zriadení je potrebné zobrať do úvahy viacero faktorov. Jednoduchšie je, samozrejme, zakomponovať ju už do celkového konceptu a projektu domu, dá sa však "dorobiť" aj dodatočne na mieru. Zvážiť však v každom prípade treba orientáciu zimnej záhrady na správnu svetovú stranu, dopad slnečných lúčov, materiály, ktoré majú byť použité, či už na vybudovanie exteriéru alebo interiéru. "Pri návrhu zimnej záhrady by sme mali vychádzať predovšetkým z jej funkcie," vysvetľuje Heliová. Tá môže byť podľa jej slov trojaká - zimná záhrada môže slúžiť ako skleník, ako obytný priestor a prípadne aj ako energetický systém schopný zbierať, akumulovať energiu z okolia. Od účelu, ktorému bude zimná záhrada slúžiť, závisí potom aj jej realizácia. Podrobnosti so záujemcom často preberie architekt.
Orientácia na svetlo
Svetlo znamená teplo. To je jednoduchá rovnica. Orientovanie a otvorenie objektu smerom k slnku veľkými okennými plochami je pasívnym spôsobom získavania slnečnej energie. Zimné záhrady sú preto čo najviac presklenné, aby dokázali zachytiť a využiť maximum slnečného žiarenia. Architekti v tejto súvislosti upozorňujú, že nie je problém umiestniť zimnú záhradu hocikde podľa požiadaviek zákazníka, problematická by však mohla byť jej nesprávna orientácia na svetové strany.
Najvhodnejšie nasmerovanie zimnej záhrady je na juh a juhozápad, kde osvetlenie, intenzita žiarenia a zmeny teplôt počas dňa sú najpriaznivejšie. Teplotný vrchol sa dosiahne večer po celodennom osvetlení. Menej vhodná je orientácia na východ, keďže doobedňajšie slnko je slabé, takže aj energetický zisk je nízky.
Z čoho stavať
Materiálov na vybudovanie nosnej konštrukcie je viac, každý má svoje výhody a opodstatnenie, ale aj isté riziká. Najprirodzenejší materiál - drevo - musí spĺňať vysoké kvalitatívne štandardy a hlavne musí byť veľmi kvalitne vysušené, aby nereagovalo na klimatické zmeny. Najčastejšie sa používajú plasty a hliník. Plasty sa pre zvýšenie pevnosti a nosnosti vystužujú oceľovým alebo hliníkovým jadrom. Samotný hliník je tiež vhodný, keďže je odolný voči poveternostným vplyvom. Všetky spomínané materiály je možné ľubovoľne farebne upravovať.
Výber podlahy ovplyvňuje funkcia zimnej záhrady. V prípade, že je zimná záhrada riešená ako obytný priestor, často sa používa kamenná alebo keramická podlaha, ktorá by však mala mať neglazovaný povrch. Zníži sa tak riziko pošmyknutia. Drevené podlahy síce navodzujú pocit tepla, sú však citlivé na vlhkosť. Ak sa zimná záhrada využíva výlučne ako skleník a bez odpočinkovej zóny, stačí vytvoriť podlahu zo štrkopiesku prípadne tehly zapustenej do pieskového lôžka.
Najlepšie je prirodzené vetranie
Vetranie zimnej záhrady sa dá riešiť prirodzene i umelo. Architektka podčiarkuje význam prirodzeného vetrania. Samozrejme sú okná a dvere, ktoré môžu byť rôznym spôsobom otvárania prepojené s exteriérom. Je možná aj kombinácia rozmerovo menších otvárateľných (sklopných) otvorov v spodnej a vrchnej časti. Spodnou časťou tak prúdi čerstvý vzduch, oteplený stúpa nahor a odchádza napríklad vetracími okienkami v strope. Prirodzené vetranie je niekedy potrebné podporiť umelým.
Príbytok zo skla nemusí byť krehký
Maximalizáciu výhod zimnej záhrady prinášajú veľké presklenné plochy. Ich rozsah bude opäť daný funkciou záhrady. V prípade budovania zimnej záhrady ako skleníka bude presklenných plôch čo najviac, sklenené budú nielen steny, ale aj celá strecha.
Ak má zimná záhrada slúžiť ako obytný priestor, stavia sa na kombináciu skla a iných materiálov. Sklenená stena často nezačína hneď od zeme, ale až napríklad po 50-centimetrovej masívnej časti a skla ubúda aj na streche. "Použitie vetracích výklopných strešných okien je ďalšou možnosťou prívodu čerstvého vzduchu," hovorí o skúsenostiach architektka Marína Heliová. V takomto prípade býva zimná záhrada vykurovaná rovnako ako zvyšný stály obytný priestor, či už radiátormi alebo podlahovými kúrením. Vybrať si môžete aj druh skla, majitelia často volia antireflexné, nepriehľadné a bezpečnostné sklo. To posledné je potrebné predovšetkým v zimných záhradách bytových domov.
Aspoň pätnásť metrov štvorcových
Aby zimná záhrada dokázala spĺňať všetky svoje funkcie, mala by mať rozlohu aspoň pätnásť metrov štvorcových. Túto plochu si potom záujemca rozdelí podľa vlastného vkusu na miesto odpočinku, miesto pre rastliny a pre peší pohyb. V zimnej záhrade sa dá vybudovať príjemné posedenie, ale aj pracovňa. Môže sa z nej stať vaše najobľúbenejšie miesto v dome.
Gabriela Fialová
