Väčšinu kariéry dostával roly, keď nie priamo záporných hrdinov, tak aspoň tvrdých autoritárov, ktorí sa neobzerajú na nič a na nikoho. Aj vďaka tomu z Ala Pacina vyzrel jeden z najlepších hercov súčasnosti a adept na poctu a cenu AFI za celoživotný prínos filmu.
Ak je nejaká krajina stvorená na udeľovanie cien kedykoľvek a za čokoľvek, tak sú to Spojené štáty. A platí to, samozrejme, aj o filmovom priemysle. Napriek tomu aj tu medzi kopou najrôznejších sošiek a plakiet čnie tých niekoľko naozaj dôležitých, ktorých udeľovanie je pre každého zainteresovaného skutočnou cťou. Patrí sem Oscar, Zlatý glóbus a, samozrejme, trofeje odovzdávané nezávislým Americkým filmových inštitútom, organizáciou, ktorá má pod správou okrem iného aj rozdávanie umeleckých grantov po celom kontinente. A práve AFI už tridsaťštyri rokov stojí za prestížnym ocenením za celoživotné dielo a prínos kinematografii. Od tohto roku sa môže Al Pacino hrdiť popri Oscarovi, Emmy a glóbusov aj ním.
Legenda medzi legendami
„Al Pacino je ikonou americkej kinematografie," povedal predseda výboru správnej rady AFI, sira Howarda Stringera. „Vytvoril najväčšie z filmových postáv od Michaela Corleoneho cez Tonyho Montanu až po Roya Cohna. Jeho herecká dráha je rovnako inšpiratívna pre divákov ako pre umelcov a každá nová rola je majstrovským dielom pre hereckú generáciu, ktorá ho nasleduje. AFI je hrdý na to, že môže udeliť túto cenu práve jemu." A s týmto názorom musíme súhlasiť. Málokto si totiž pobyt v prítomnosti takých hviezd, ako sú Orson Welles, Alfred Hichcock, Frank Capra, Jack Nicholson alebo Clint Eastwood zaslúži viac ako Al Pacino.
Dramatickým umením tento americký herec s talianskymi koreňmi, ktoré zhodou okolností zasahujú aj do sicílskeho mestečka Corleone, domoviny jeho možno najslávnejšieho filmového hrdinu, zasvätil celý svoj život. A vždy sa riadil heslom, že herectvo je emocionálna atletika, ktorá občas bolí, a napriek tomu jej treba obetovať všetko. Aj vlastné súkromie. Nie náhodou sa preto, hoci má troch potomkov, nikdy neoženil.
Hľadanie chute je výzvou
Na pódium sa dostal prvý raz už na strednej umeleckej škole, skúšal aj stand-up výstupy a pod vedením Leea Strasberga si došiel až po divadelné ceny Obie a Tony. Potom, vďaka kriminálnemu seriálu N.Y.P.D., nasledoval vstup do sveta televízie. Skutočnú hviezdu však z neho urobil až režisér Francis Ford Coppola vo svojom Krstnom otcovi. Temperamentný a šarmantný krásavec sa stal hitom sezóny. A zostal ním navždy, aj napriek problémom s alkoholom a často nevyrovnanou emocionalitou.
Aj dnes, tri roky pred sedemdesiatkou, zostáva sám. Síce už nepije, stále však nakrúca. A čo odpovedá na otázku, či je pre neho aj po toľkých rokoch herectvo ešte výzvou? „Svojím spôsobom je to vždy výzva. Je výzva sa ráno zobudiť, ísť a opustiť svojich blízkych preto, aby ste mohli nakrúcať kdesi na druhom konci sveta. A najmä to všetko nejako prežiť. Je to stále rovnaký príbeh, ktorý sa nemení, vždy to tak bolo. A to je práve ten problém. Keď vás niečo nakopne, trebárs svojou originalitou, hneď sa pracuje o niečo jednoduchšie. A keď ste plní entuziazmu a vôle vložiť sa naplno do nakrúcania, pracuje sa úplne samo. Najskôr však v sebe onen zápal a chuť do práce musíte nájsť. A to hľadanie je asi najväčšia výzva, ktorú momentálne poznám." Dôkazom toho, že svoj hlad po zaujímavých témach ešte neukojil a jeho túžba hrať nevyprcháva, je aj tohtoročná Dannyho trinástka a tiež fakt, že v budúcich dvoch rokoch bude hrať hlavnú úlohu v ďalších štyroch filmoch, napríklad dvakrát opäť po boku Roberta De Nira a tiež ako legendárny surrealista Salvador Dalí. A to je skvelá správa, pretože každé jeho znovu vkročenie na plátno znamená istý, neopakovateľný divácky zážitok.
Autor: Daniel Storch
