BRATISLAVA. Slovenská ekonomika je na najlepšej ceste, aby tento rok dosiahla najvyšší rast v histórii. V prvých troch štvrťrokoch sa u nás vyrobilo o deväť percent viac tovarov a služieb ako v rovnakom čase vlani. Informoval o tom včera Štatistický úrad.
Rast okolo deviatich percent odhadujú viacerí analytici aj na celý tento rok. Únia hovorí, že to bude o niečo menej. Aj jej prognózy sú však vyššie ako minuloročných 8,5 percenta. Slovensko by tento rok malo rásť trojnásobne rýchlejšie, ako je priemer únie. Vyšší rast v únii by malo mať len Lotyšsko.
Za vysokým rastom sú automobilky, ktoré postupne nabiehajú na plnú výrobu. Takisto vyššia spotreba ľudí a väčší záujem zahraničia po našich výrobkoch.
Nielen zisky, ale aj peňaženky
Vysoký rast sa nestráca iba v ziskoch firiem. Ľudia ho cítia v peňaženkách. Podľa štatistického úradu sa v treťom štvrťroku zvýšila zamestnanosť medziročne o dve percentá. „Viac ľudí má prácu a podniky môžu pri vyššej zamestnanosti viac vyrábať,“ povedala ekonómka Poštovej banky Zuzana Holeščáková. Klesá nezamestnanosť a príjmy ľudí, čo boli kedysi bez práce, stúpajú. Rastie priemerná mzda, nielen cez sumu na výplatnej páske, ale aj reálne. Reálny rast zárobkov podnecuje spotrebu ľudí. Priemerne zarábajúci občan si môže za zarobené peniaze kúpiť viac tovarov a služieb ako vlani napriek tomu, že ceny stúpajú. „Pre firmy to zároveň znamená rast trhov pre svoje produkty, optimistickejšie očakávanie do budúcnosti, a teda lepšiu ochotu investovať do budúceho rozvoja firmy,“ povedal ekonóm Tatra banky Juraj Valachy.
Vyššiu kúpyschopnosť predpovedá ministerstvo financií aj penzistom. Vysoký rast povzbudzuje korunu, tá sa posilňuje. Ľudia zo Slovenska si v zahraničí za rovnakú sumu v korunách môžu po prepočte na eurá kúpiť viac.
Vysoký rast je zároveň predpokladom, že životná úroveň ľudí bude aj naďalej rásť. „Silný rozvoj firiem zvýši zamestnanosť a mzdy, ktoré v konečnom dôsledku zvýšia spotrebu domácností,“ povedal Valachy.
Reálny rast platov aj penzií čiastočne tlmí zdražovanie potravín a pohonných látok, za ktorým je nárast cien dôležitých poľnohospodárskych komodít a ropy na svetových trhoch.
Štatistický úrad včera zverejnil len predbežný odhad rastu ekonomiky a zamestnanosti. Detailnejšie čísla spolu s vývojom platov, ziskov firiem a nezamestnanosti zverejní na konci tohto mesiaca.
K číslam za prvých deväť mesiacov pridal Štatistický úrad včera aj to, že v treťom štvrťroku si ekonomika polepšila medziročne o 9,4 percenta. Tento údaj sa však nedá porovnávať s predchádzajúcimi štvrťrokmi, pretože ich úrad prepočítava podľa novej metodiky.
V prepočtoch sa občas vyskytnú aj nepresnosti. Podľa pôvodných údajov Štatistického úradu si ekonomika mala minulý rok polepšiť o 8,3 percenta. Štatistický úrad rast ekonomiky zvýšil na 8,8 percenta. Včera však rast znovu znížil. „Pre technickú chybu pri výpočte úrad upravil hodnoty hrubého domáceho produktu za rok 2006, čím sa zároveň zmenil aj medziročný rast tohto ukazovateľa z pôvodných 8,8 na 8,5 percenta,“ uvádza sa v stanovisko Štatistického úradu.
Prehrievame sa?
Slovensko je v súčasnosti výnimkou, pretože má vysoký rast a nízku infláciu. Národná banka aj ekonómovia hovoria, že rast je zdravý. Prehriatie ekonomiky, ktoré by mohlo priniesť aj veľké zvýšenie cien, zatiaľ nehrozí. Ak, tak len nepatrné. „K miernemu prehrievaniu dochádza, no nejde o nič závažné, čo by mohlo ohroziť cenovú stabilitu,“ povedal ekonóm Valachy.
Zvyšovanie ekonomického rastu súvisí s rozširovaním produkčných kapacít domácich firiem. Nárast cien z posledných mesiacov nespôsobuje ekonomický rast, ale zdražovanie ropy a poľnohospodárskych produktov na svetových trhoch. „Súčasné čísla rýchleho rastu HDP by zatiaľ nemali naznačovať prehrievanie slovenskej ekonomiky,“ myslí si ekonómka Holeščáková.
