Režisér Martin Čičvák po rokoch siahol po ruskej dráme a pristane mu to. Začiatkom novembra uviedol na svojej domovskej scéne pražského Činoherného klubu hru Ivanov A.P. Čechova. Rozoberá „útrapy z rozumu“ tridsiatnika, čo je téma, ktorá sa tiahne ruskou literatúrou celého 19. storočia.

Jej hrdina svoj rozum nenávidí, lebo jeho srdce sa pomaly vyprázdňuje. Dnešný psychiater by napísal recept na antidepresíva, a všetko by bolo inak. No v existenciálnom probléme premenlivej schopnosti človeka tvoriť svoj život, alebo sa dať vláčiť okolnosťami, žije Ivanov v každom z nás.

Príde cap a je po živote

Traduje sa, že sa táto Čechovova prvotina inscenuje najnamáhavejšie, lebo je to podľa slov samotného autora „veľká nuda“. (Zaujímavé, prečo si ju tak obľúbili slovenskí režiséri? Po Romanovi Polákovi a Mariánovi Amslerovi je tu v krátkom čase Čičvákova interpretácia, aj keď v Prahe.)

Slovo nuda lieta ako pingpongová loptička aj na javisku. No pre divákov Čičvákovej inscenácie je to refrén, ktorý neberú vážne. Súcitia s hrdinami, že im je otupno, ale sami sa zabávajú a dojímajú.

„Áno, ľudský život... Ľudský život sa podobá štvorlístku, ktorý slávnostne vypučal na lúke. Príde cap, otvorí hubu - a je po štvorlístku...,“ hovorí Borkin Radeka Holuba pár minút po začiatku predstavenia. Skvelý Holub sa dokáže doslova nafúknuť a zväčšiť postavu aj divadelný priestor. Je macho, nebezpečný cynik, no aj roztopašník, čo nudu nepozná, to preto sa jej nebojí. A keby náhodou predsa - vždy je tu ešte vodka.

Pavel Lebedev v podaní Vladimíra Kratinu je citovo múdry, a azda aj preto bezradný muž. Je pod papučou hlúpej, lakomej ženy, ale vie, že je to aj tak jedno. A ľudsky nerezignuje. Slovenský divák, ktorý Kratinu pozná len z televíznych produkcií, v ňom nájde úctyhodne suverénneho, pokojného a citlivého divadelníka.

Zbedačený gróf Šabeľskij výnimočného Mariána Labudu je odkázaný na veľkorysosť synovca. Pohŕda svojím ponížením, brble, hnevá sa a mračí - na svet a hlavne na Sáru, Ivanovovu chorú ženu. Napriek tomu z neho zázračne „trčí“ nežný smútok za nenávratnou minulosťou, vrúcna pozornosť k Sáre a neschopnosť „starého dieťaťa“ zmieriť sa s jej ťažkou chorobou. A Sára, Dana Černá, mu to svojou nielen hereckou, ale aj ľudskou charizmou rovnocenne, s láskou opláca.

Čestný doktor Lvov je v podaní autentického Milana Mikulčíka časovaná bomba, ktorá sa len ťažko ovláda, aby v svojom rozhorčení nevybuchla. Vo všetkom má pravdu, a práve to je to, čo Čechovovi hlavní hrdinovia neznášajú.

Súcit a úľava

Čechov totiž núti obecenstvo súcitiť s Ivanovom, hoci pravda je taká, že mnohým sa, už tradične, uľaví, keď konečne spácha samovraždu. A divák vie, že uľaví sa aj Sašenke, alabastrovej Helene Dvořákovej, možno aj preto, že Ivanova miluje modernou láskou mladej samičky.

Martin Čičvák, ktorý na krátko odbočil od západnej svetovej drámy k ruskému klasikovi, prejavil úctu k Čechovovej dikcii, pričom spolu so scénografom Tomom Cillerom si zachoval vlastný rukopis. Rukopis výbušne premýšľajúceho režiséra, čo dokáže inscenáciu zaujímavo obsadiť.

A.P. Čechov: Ivanov

Réžia: Martin Čičvák

Preklad: Leoš Suchařípa

Dramaturgia: Roman Císař, Vladimír Procházka

Scéna: Tom Ciller, kostýmy: Marija Havran

Hrajú: Matěj Dadák, Dana Černá, Marián Labuda, Vladimír Kratina, Helena Dvořáková, Milan Mikulčík, Radek Holub a ďalší

Premiéra 2. novembra 2007 v Činohernom klube Praha