BRATISLAVA. Aj z nezamestnaných môžu byť podnikatelia, keď im štát finančne prispeje. Úrady práce to zistili, keď v prvom polroku spočítali, koľko ľudí podniká, hoci už nemusí.
Aby nezamestnaný dostal príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, musí podnikať aspoň celé dva roky.
Z 1873 osôb, ktoré príspevok dostali medzi prvými – už v prvom polroku 2004, v podnikaní pokračuje 1837, píše Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v polročnom vyhodnotení „aktívnej politiky trhu práce“.
Už vlani bolo zrejmé, že príspevok, ktorý v roku 2004 zaviedli na návrh vtedajšieho ministra práce Ľudovíta Kaníka, sa osvedčil. Aj po tom, čo už uplynula dvojročná lehota, podnikalo takmer 94 percent z tých, ktorí príspevok dostali v roku 2004.
„Výsledok potvrdzuje efektivitu tohto nástroja,“ napísalo ministerstvo práce v správe o minuloročnej sociálnej situácii obyvateľstva.
Málokto skončí predčasne
Z informácií úradov práce vyplýva, že málokto, kto príspevok dostal, prestane podnikať predčasne. Inak by musel vrátiť časť príspevku, ktorú nezužitkoval, a do evidencie nezamestnaných by ho nemohli zaradiť, kým by neuplynul čas, po ktorý mal podnikať.
Čo sa deje po dvoch rokoch, možno iba odhadovať. Riaditeľka Úradu práce vo Zvolene Alžbeta Kučerová povedala, že „úrad nemá evidenciu o tom, či živnostníci naďalej podnikajú“.
Rudolf Demjan z úradu v Starej Ľubovni si však myslí, že podnikajú „aj po splnení stanoveného záväzku“. Aj René Schmizing z topoľčianskeho úradu tvrdí, že veľká časť podniká aj viac ako dva roky.
Horší región, vyšší príspevok
Ústredie si príspevok pochvaľuje. Za dobré pokladá, že ho využívajú aj ľudia „starší ako 50 rokov veku, ktorí majú problém so začlenením sa na trh práce“.
Napriek tomu píše, že „ťažisko využívania tohto nástroja“ treba presunúť na absolventov škôl. „Táto skupina má najväčšie predpoklady na profesionálnu adaptabilitu začať samostatne podnikať.“
Aký vysoký príspevok človek môže dostať, závisí aj od toho, v akom regióne bude podnikať.
V okrese s nadpriemernou mierou nezamestnanosti môže dostať 68-tisíc korún; ak je na trhu práce znevýhodnený, tak 94-tisíc.
Zato v okrese, kde náklady na život i podnikanie môžu byť vyššie, nezamestnaný nemôže dostať ani 50-tisíc, ibaže by bol napríklad dlhodobo nezamestnaný. Vtedy má nárok na 70-tisíc korún.
V regiónoch s väčšou ekonomickou silou „úroveň stimulácie“, čiže výška príspevku, znižuje jeho účinnosť, píše ústredie.
Mnohým príspevok nestačí
POVAŽSKÁ BYSTRICA. Príspevok na začatie podnikania, ktorý poskytujú úrady práce, málokedy môže stačiť.
„Len zariadenie, ktoré som na začiatok podnikania potrebovala, stálo okolo 300tisíc korún,“ hovorí Zuzana Muráriková z Púchova, kde predávala rýchle občerstvenie. Na začiatok dostala 40tisíc korún. Spravila si prieskum trhu a jeden a pol roka podnikala. „Asi by to išlo aj ďalej, ale musela som skončiť z rodinných dôvodov,“ hovorí.
Ak by sa však ocitla v podobnej situácii, išla by do toho znova. „Aj kvapka v pohári pomôže.“
S podnikaním skončil aj 47-ročný Peter z Považskej Bystrice. „Na začiatok je to veľmi málo,“ hovorí. Začal ako športový masér a predával športové doplnky a výživu. „Len stôl stojí 12tisíc korún plus emulzie, reklama,“ hovorí. Človek si podľa neho povie „60tisíc, paráda, ale potom otvorí oči“.
Aj pre zátaž v podobe odvodov sa radšej zamestnal a živnosť zrušil. Aj keď úradu časť príspevku vrátil, porušil podmienky nároku na príspevok, a tak ho nezaradili do evidencie nezamestnaných. Myslí si, že sa ho len zbavili na dva roky.
„Určite by pomohlo viac peňazí“ hovorí Peter o príspevku. Hoci aj návratná pôžička s prijateľným úrokom.
Úrady práce už návratné pôžičky skúšali, no boli problémy so splácaním.
(trš)
