„Uchvacujúce svedectvo doby,“ napísal v úvode ku knihe Jozefa Jablonického Samizdat o disente 3 (Kalligram, Bratislava 2007) jej zostavovateľ Ladislav Takáč a musíme mu dať za pravdu.
Začalo sa to v roku 1969, keď mu vyšla kniha Z ilegality do Povstania, ktorá priniesla nový pohľad na prípravu, priebeh a najdôležitejšie udalosti tohto historického činu. Bola to aj polemika s inou knihou, Svedectvo o Slovenskom národnom povstaní, ktorú napísal Gustáv Husák a vyšla ešte v roku 1964, kde autor zveličil, ba absolutizoval úlohu komunistickej strany v Povstaní.
To malo pre neho katastrofálne dôsledky a práve tie dokumentuje prítomná publikácia, zachytávajúca roky 1973 – 1989, obdobie sledovania, prenasledovania a najneuveriteľnejšieho šikanovania známeho historika, navyše, ešte nevylúčeného člena komunistickej strany.
Jablonického kniha o SNP vyhovovala čoraz menej, preto ju bolo potrebné znovu lektorovať, samozrejme, kriticky; najprv sa do toho pustili Jablonického spolupracovníci Ľudovít Holotík, Viliam Plevza, Miloš Gosiorovský a potom ďalší, ktorí plnili príkaz Ústredného výboru KSS.
Zároveň sa negatívami dopĺňal kádrový profil historika, určeného „na odstrel“, no ešte stále usilovne pracujúceho na iných analytických štúdiách, napríklad Bratislava a vznik SNP, ktoré už nemali uzrieť svetlo sveta, ale dostávali sa priamo na Štátnu bezpečnosť ako zhabaný materiál pri domových prehliadkach .
Jablonického zatiahli aj do chystaného procesu s Pavlom Čarnogurským, nedali mi ani na chvíľu pokoj, návštevy eštebákov na pracovisku i v byte a následné prehliadky, pri ktorých mu zhabali plné vrecia písomností, boli takmer na dennom i nočnom poriadku. Ostro sledovaný historik však stále protestoval a v jeho knihe nájdeme desiatky sťažností na nevítaných návštevníkov, ktoré adresovali neraz až na Generálnu prokuratúru a iné nadriadené orgány.
Tieto unikátne dokumenty svedčia o Jablonického osobnej odvahe a vytrvalosti. Nebál sa uviesť skutočné mená vyšetrovateľov a rovnako postupoval aj pri svojich nežičlivcoch i bývalých kolegoch, ktorí sa zapojili do protijablonickovskej kampane.
Ako odborník vytrvalo odmietal tzv. Dvornú historiografiu a vždy mu záležalo na vypátraní historickej pravdy, nech by bola akokoľvek nepríjemná.
Jablonického kniha je napínavým čítaním, lebo sa v nej v plnej nahote ukazujú praktiky bývalých mocenských orgánov. Zároveň nadväzuje na jeho predchádzajúce knihy Samizdat o odboji (2004) a Samizdat o odboji 2 (2006).
