Nový muzikál Habsburgovci s podtitulom Muzikálová rodinná satira sa dá vidieť v MuseumsQuartier vo Viedni.
Naplánovaných je celkovo len päťdesiat predstavení. Hlavnou hviezdou v úlohe Márie Terézie je Maria Happel, herečka, ktorá má za sebou hlavné postavy v divadlách ako Burgtheater či v Berliner Ensembles, aj pod vedením špičkových režisérov ako Peymann či Brandauer.
Pre nás je zaujímavé, že herecky i spevácky suverénne ju alternuje Zuzana Mauréry. Slováci sa inak v tejto verzii muzikálových dejín nepresadili ani len v rámci často spomínaných kulinárskych špecialít národov Rakúsko-Uhorska.
Na celom projekte je najvtipnejšia karikatúra, ktorou sa muzikál prezentuje v reklamných materiáloch. Za veľkým stolom sedia príslušníci jednej z najstarších európskych panovníckych dynastií. Zazerá na nich prostoreká upratovačka „putzfrau“ (na reprosnímke SME z divadelného buletinu). Vie, že zvyšky po hostine bude musieť odpratať ona.
Príbehy Habsburgovcov poskytujú nesporne desiatky tém vhodných pre divadlo.
Libreto Michaely Ronzoni je však viacmenej len kompozíciou známych citátov a situácií na pobavenie publika od školopovinných detí až po penzistov. Zo zbierky postáv a príbehov sa nečrtá objavnejšia spoločná téma, hoci sa produkcia samozrejme dotýka všeličoho - bigotného katolicizmu španielskej vetvy Habsburgovcov, antisemitizmu či vnímania sociálnych problémov a reforiem. Nechýbajú ani ženské témy, svoje songy dostali dcéry vydávané z politických dôvodov, zaneprázdnené vládkyne či zanedbávané kráľovné.
Muzikál sa v reklamných materiáloch prezentuje karikatúrou. Za veľkým stolom sedia mediálne známejší príslušníci jednej z najstarších európskych panovníckych dynastií. Zazerá na nich prostoreká "putzfrau". Vie, že zvyšky po ich hostine bude musieť odpratať ona. Upratovačka rodinnej Kapucínskej hrobky, kde je pochovaných 138 členov habsburgovského rodu, je akousi sprievodkyňou tohto muzikálu.
V podaní speváčky, herečky a zabávačky Sigrid Hauser voči Habsburgovcom neprejavuje veľký rešpekt, ich rodinu prirovnáva k mafii. Spolu s Máriou Teréziou, ktorá sa chodila do hrobky pravidelne modliť, sa postupne stretávajú s jednotlivými zástupcami tohto rodu - od Rudolfa I. cez Máriu Antoinettu až po Františka Jozefa I. na akomsi podivne veselom kare. Ronzoni sa síce pohráva s národnými stereotypmi či zlozvykmi celej habsburgovskej dynastie, paroduje ich však všeobecne akceptovateľne.
Záverečná rakúska hymna odspievaná v pôvodnom znení chórom kópií Františka Jozefa I. je milým absurdným obrazom, nijakým heretickým spochybnením štátnosti.
Príbeh sa začína a končí radostnou nostalgickou odrhovačkou Wie Böhmen noch bei Öst'reich war o časoch, keď boli Čechy súčasťou Rakúska. Scéna je účelná, v rámci žánru akceptovateľná, hrobky sa na počkanie stávajú hodovacími stolmi. Lepším svietením by sa možno získala silnejšia atmosféra.
Hudobne sa však dielo skladateľa Christiana Kolonovitsa najčastejšie uspokojilo s ponáškami a prearanžovaním notoricky známych "výberoviek" od svadobného pochodu z Wagnerovho Lohengrina až po Happy Birthday.
V takto poňatom diele nemohla chýbať ani ústredná ária zo Straussovej Viedenskej krvi, počas ktorej upratovačka celkom vtipne zametá umelé končatiny odtrhnuté počas všelijakých vojen a revolúcii. Degenerácia rodu sa zase odtancuje na melódiu Brahmsovho Uhorského tanca.
Od muzikálu sa istotne ani neočakáva výrazná reinterpretácia histórie, o niečo viac pôvodnosti by však, hádam, neuškodilo ani diváckemu záujmu.
Autor: Zuzana Uličianska Viedeň - Bratislava
