„Súčasťou našej bezprostrednej prípravy na zápas v Trnave boli letiace kamene na našich hráčov, ako aj členov celého realizačného tímu. Klobúk dolu pred hráčmi, ktorí sa nad takéto privítanie vedeli povzniesť. To, čo sa stalo, nikto z nás ešte nezažil a čakáme, kedy na nás začnú strieľať.“ Týmito slovami začal hodnotenie zápasu tréner hostí Erik Bogdanovský. Prítomnú novinársku obec však neprekvapil, pretože už všetci vedeli, o čom hovorí. Mladí trnavskí výtržníci, ktorí sa schovávajú za vlajky Spartaka, hoci klub o nich nemá ani v najmenšom záujem, prepadli výpravu 1. FC Košice hneď po vstupe do Trnavy, donútili šoféra spomaliť a zahádzali košický autobus spŕškou kameňov a všetkým, čo mali poruke. Výsledok? Zdemolovaný autobus a vystrašení Košičania, ktorí si skutočne nemohli byť ničím istí. Čo možno čakať od bandy polointeligentných hlupákov posilnených alkoholom, ktorí si myslia, že rozumejú futbalu a Spartak bude na nich pyšný?
Ich choré mozgy si zrejme mysleli, že ak naženú Košičanom strach ešte pred zápasom, budú pre trápiacich sa trnavských futbalistov ľahším sústom. Opak bol však pravdou a tigri sa chceli pomstiť futbalovo, a to tak, že neprehrajú, čo sa im nakoniec aj podarilo. Od začiatku poctivo bránili nerozhodný výsledok, ktorý považovali za cenný a Trnava sa bezmyšlienkovito pokúšala vybojovať si aspoň príležitosť na strelenie gólu. Tá však neprichádzala a zákonito nemohol prísť ani vytúžený gól. Pravdu povediac, ten gól by si nikto ani nezaslúžil. Spartak hrá už dlhšie v kŕči, z ktorého sa nemôže dostať a nevedno, či ho z neho dostane nový tréner, o ktorom sa už v Trnave nahlas hovorí. (Má to vraj byť Stanislav Jarábek – pozn. red.) Možno sa potvrdí stará pravda, že nová metla dobre metie a nová autorita dokáže z hráčov dostať okrem občasnej bojovnosti aj niečo viac – tak, ako sa to podarilo Petrovi Zelenskému v druhej polovici jesene. Jemu už zjavne dochádzajú prostriedky, ako hráčov donútiť k futbalu, ktorým by sa dopracovali k bodom, a po zápase so slabučkými Košicami mu už dávali fanúšikovia najavo, že je najvyšší čas na odchod. Či sa ním niečo vyrieši a na ako dlho, zostáva otázkou. Isté je, že vymeniť mužstvo je v našich podmienkach nemožné.
PATRIK VELŠIC
