Afrike po návšteve v Londýne. Ovešaná zlatom a bižutériou, s perfektným účesom, módne oblečená, tiež tam stojí, nazlostená, že musí tak dlho čakať. Asi tretí pred ňou vo fronte stojí šedivý černoch! Mala som letieť v biznis triede, myslí si, lebo takto ktovie koho budem mať vedľa seba? Po kontrole pasu prešla úzkou chodbou k dverám lietadla a skúmajúc svoju miestenku, ťahala k svojmu miestu.
Ale... čože?! To nie je možné!! To akoby na zlosť!!! Miestenka určovala, že bude sedieť vedľa toho starého čierneho kafíra, ktorý stál pred ňou v rade! Sedieť a trpieť skoro jedenásť hodín letu! Vedľa odporného kafíra! Kýva na letušku, ktorá sa k nej pretlačí masou ľudí medzi sedadlami. Pani Boerová zrúkne: „Nevidíte, čo sa tu robí? Posadili ste ma vedľa černocha! Nebudem predsa sedieť vedľa niekoho z takej odpornej fajty. Nájdite mi iné sedadlo!“
Letuška ju utíšila: „Idem sa pozrieť... možno vám nájdeme niečo iné.“
Starý Afričan si iba vzdychol, skromne sklopil oči a s obavami čakal, čo sa stane. Celý život bol zvyknutý na podobné osočovanie. Pani Boerová si sadla iba na kraj sedadla, však to len na krátko. Kradmo vrhla pohľad na ujka a čakala s príručnou batožinou v rukách na návrat letušky. Tá sa o nejakú chvíľu vrátila a hovorí: „Bola som za kapitánom a ten mi povedal, že niet ani jediného voľného sedadla v turistickej, ba ani biznis triede, ale ešte stále máme jedno voľné miesto v prvej triede.” Pani Boerová sa natešene zahniezdila, ale než stačila reagovať, letuška pokračovala: „Nie je však zvykom, aby naša spoločnosť dovolila hocikomu prejsť z turistickej triedy do prvej. V tomto prípade sa kapitán rozhodol, že urobí výnimku. Bolo by predsa len škandalózne, sedieť vedľa takej odpornej fajty.” Potom sa obrátila na skrúšeného Afričana:
„Preto pane, bolo by naším potešením, keby ste si vzali svoju príručnú batožinu a šli so mnou. Máme pre vás miesto v prvej triede.”
Ostatní pasažieri, ktorí boli boli svedkami celého nechutného incidentu, sa v tom momente postavili na nohy a hlasne aplaudovali krásnemu gestu kapitána lietadla.
Autor: Steven Nagy
