e humor.
Nám, ktorí máme bežným spôsobom splodené potomstvo, nenapadne, aké situácie môžu zažiť adoptívni rodičia. Často to nie je med lízať, pretože okolie má pocit, že má „právo“ vás riešiť, a preto si treba dokázať zachovať nielen zdravý rozum, ale aj zmysel pre humor.
Čakáreň u lekára je plná ľudí. Medzi nimi sú aj naši adoptívni rodičia - matka aj otec majú blond vlasy a modré oči. Ocino drží v náručí rómske dievčatko - tmavá pleť, čierne vlásky... na prvý pohľad vidno, že on nie je biologický autor.
Ľudia si ich zvedavo okukujú, jeden staručký pán to nevydrží a otočiac sa k matke, spustí poriadne ostrú prednášku:
„Ako ste mu to mohli urobiť? Takto sa spustiť, že vám hanba nie je..!“ Dotyčný sa, samozrejme, domnieval, že podviedla svojho manžela a doniesla mu domov dieťa z iného cesta.
Zvyšné osadenstvo čakárne ešte len teraz začalo vyvaľovať okále. Adoptívna mamička sa síce červenala ako rak, ale s „parohatým“ oteckom si len vymenili pohľad plný porozumenia. Nemali potrebu vysvetľovať, ako sa veci majú.
Mravnostný kazateľ, spokojný sám so sebou, stíchol, mamka dievčatka si vydýchla...
Po desaťminútovom mlčaní ju dedko znova oslovil a celú situáciu zaklincoval otázkou: „...a bol to aspoň muzikant???“
Milé dámy, ak sa teda tiež chcete spustiť a nasadiť partnerovi parohy, tak nech je to aspoň s muzikantom!
Autor: Katarína Moravová
