S mikroskopickým tumorom na prostate údajne môže existovať bez operácie a ohrození na živote aj niekoľko mesiacov.
Chcelo by sa povedať, že po tomto oznámení sa nič nezmenilo. V Gaze sa stále strieľa, učitelia štrajkujú už tretí týždeň, šekel sústavne silnie, teplota vzduchu aj mora pomaly klesá a o mieri sa bezobsažne bľaboce ako predtým.
Niečo však predsa len prešlo zmenou. A to premiérove preferencie. Boli hanebne nízke a zrazu sa vyšvihli. Síce len o pár percent, ale predsa. Izraelčania tak prejavili ľútosť k mužovi, ktorého ešte pred oznámením, že má rakovinu, považovali za nebezpečného babráka a korupčníka.
Niektorí zlí novinári dokonca premiérovu chorobu označili za šancu, ako sa pozbierať a pochválili Olmertových stratégov za to, ako zvládli dramatickú tlačovku, na ktorej premiér oznámil svoje ochorenie.
A tí úplne najcynickejší sa pýtali - keď teda nejde o nič vážne, na čo také gestá? Hrá Olmert na city?
Našli sa však aj dobrí novinári. Tento týždeň mala uznávaná investigatívna novinárka a mimoriadne ostrá osoba Ilana Dajanová odvysielať dokument o policajnom vyšetrovaní viacerých premiérových korupčných škandálov.
Keď sa dozvedela o Olmertovej zákernej chorobe, stopla ho. To urobila žena, ktorej novinárskym heslom je padni komu padni a ktorá často do svojich obetí rýpe až sa rozplačú. Vraj to teraz nie je vhodné.
Kedy to bude vhodné, neoznámila. Možno na budúci týždeň, keď už Izraelčania strávia Olmertovu chorobu. Alebo o mesiac, o rok? Izrael môže len dúfať, že podobne ako Dajanová sa k premiérovým prešľapom, nepostaví aj polícia.
Olmert nebol nikdy charizmatickým ani obľúbeným politikom a po nepodarenej vojne s Hizballáhom a podozrivých obchodoch s nehnuteľnosťami to s ním išlo dolu vodou.
Teraz, zdá sa, môže smutne zabodovať. Veď kto by sa už púšťal do chorého muža a kto by od neho čo očakával?
Autor: dopisovateľka SME z Blízkeho východu
