BRATISLAVA. Čoraz väčšiemu počtu ľudí zo Slovenska už nestačí ovládať len angličtinu. Hľadia najmä na juh a východ a učia sa exotické jazyky. „Angličtina je už absolútna nevyhnutnosť. Nebude trvať dlho a nutný bude aj tretí jazyk,“ predpovedá riaditeľka súkromnej bratislavskej jazykovej školy MTD Valéria Jamrichová.
Čínska stopa
Majitelia jazykových škôl i Univerzita Komenského zaznamenali väčší záujem o gréčtinu, hebrejčinu, arabčinu, ale aj čínštinu a japončinu. Dôvody sú praktické i kultúrnospoločenské. Príkladom je čínština, jazyk s veľkou tradíciou, ktorým hovorí najviac ľudí na svete.
„Zvýšený záujem čiastočne spôsobuje to, že Čína je ekonomická veľmoc a mnoho ľudí má obchodné ambície. Ale na to je už čínština zbytočná, lebo Číňania už vedia veľmi dobre po anglicky,“ hovorí tlmočníčka a prekladateľka Elena Hidvéghyová-Yung. „A je to aj tým, že sú v kurze východné kultúry.“
Podnikateľ Igor Kolla z košickej firmy Antik v nedávnom rozhovore pre SME vysvetľoval, prečo absolvoval štyri semestre čínštiny. „V Číne manažujeme fabriku s dvoma tisíckami ľudí. Keď chcete s nimi komunikovať, riešiť problémy, ktoré so sebou každodenná prax prináša, bez znalosti jazyka by to bolo príliš zložité.“
Jazykovo zdatní priťahujú
Ľudia, ktorí ovládajú aj „neobvyklejšie“ reči sú na pracovnom trhu čoraz zaujímavejší, hovorí personalistka Eliška Miháliková zo spoločnosti Trenkwalder.
V kurze je gréčtina, hebrejčina aj severské jazyky. Najväčšiu šancu uplatniť sa nájdu ľudia v Bratislave, kde je najviac zahraničných spoločností. „Okrem toho na celom Slovensku vyrastajú priemyselné parky, kde je možnosť využiť španielčinu, francúzštinu či kórejčinu,“ myslí si Miháliková.
Zuzana Vilikovská z týždenníka Slovak Spectator patrí medzi študentov, pre ktorých je štúdium jazykov ich koníčkom, ktorý im pomáha spoznávať cudzie kultúry. Niekoľko rokov sa učila po čínsky, arabsky a skúsila aj novú gréčtinu. „Vždy som sa zaujímala o iné kultúry a rada komunikujem.“
Gréčtinu sa učila len preto, že na dovolenke v Grécku si s angličtinou veľmi nepomohla. Pri čínštine aj arabčine ju lákala kultúra. „Cez jazyk nádherne vidieť spôsob uvažovania.“
Gréčtina, jazyk brigádnikov
Majiteľ prešovskej jazykovej školy MTM Matej Šebeň pridáva ďalší motív študentov - kurzy si vyberajú podľa toho, kam sa chystajú v lete brigádovať. Aj preto prevláda záujem o gréčtinu. Má aj záujemcov o japončinu, najmä vysokoškolákov.
Práve japončinári pribudli v bratislavskej škole MTD. Väčšinu láka japonská kultúra, a preto sa chcú naučiť aj jazyk. „Sú aj takí, čo idú po biznise,“ hovorí vedúca jazykovej školy. „Predpokladajú, že ak budú ovládať základy jazyka, tak to ich japonskí partneri ocenia.“
Perspektíva obchodu láka aj mnohých študentov Štátnej jazykovej školy v Bratislave. Najväčší záujem je o čínštinu. Riaditeľka školy Sidónia Horváthová si to vysvetľuje aj blížiacimi sa Olympijskými hrami v Pekingu.
„Ľudia nemajú za cieľ plynulú komunikáciu. Skôr chcú znalosť na prežitie,“ hovorí. Študentom sa to podľa nej celkom darí. „Majú obrovskú radosť, keď sa pri pobyte v Číne alebo v Japonsku dokážu dohovoriť v základných situáciách. Prídu sa pochváliť,“ pýši sa.
Ani náročnosť japončiny a čínštiny podľa Martina Slobodníka z Katedry jazykov kultúr a krajín východnej Ázie Univerzity Komenského záujemcov o štúdium neodrádza. „Zvyšovanie záujmu však nie je dramatické.“ Katedra otvára ročníky zhruba každé dva roky a berie asi 20 študentov.
Univerzity
Arabista Karol Sorby upozorňuje, že štúdium orientálnych jazykov je veľmi zložité, a preto výsledky dosahujú študenti neskoro.
Sorby, riaditeľ Ústavu orientalistiky akadémie vied veľmi dobre vie, čo hovorí, učil aj na Univerzite Komenského, ktorá ako jediná vysoká škola ponúka štúdium arabčiny, japončiny aj čínštiny. „Kým sa študenti k niečomu dopracujú, trvá to veľmi dlho a mnohých to frustruje.“ Aj to je dôvod, prečo mnohí odpadnú.
Študentov nemčina láka čoraz menej
Angličtinu si volí väčšina žiakov, záujem o štúdium nemčiny pozvoľna klesá. Ako druhý jazyk si študenti stále častejšie volia španielčinu a taliančinu.
Od studeného Baltu k teplejším krajom sa hýbu jazykové preferencie stredoškolských študentov. Nemčina prestáva lákať, stúpa španielčina, francúzština i taliančina.
„Kým pred pár rokmi sa po nemecky učila zhruba polovica, dnes je to štvrtina,“ hovorí riaditeľka gymnázia v Pezinku Alžbeta Vodová. V počte žiakov sa na nemčinu dotiahli francúzština a tento rok aj španielčina. „Máme tri učiteľky nemčiny a začínam mať problém pokryť im úväzky.“
Štatistiky Ústavu informácií a prognóz školstva spred piatich rokov hovoria, že si nemčinu ako prvý či druhý jazyk zvolilo vyše 62 percent stredoškolákov. Vlani len 58,6 percenta. Záujem o angličtinu stúpol takmer o 8 percent.
„Ako druhý jazyk si žiaci čoraz častejšie volia francúzsky, ruský, španielsky či taliansky jazyk na úkor nemčiny,“ tvrdí hovorkyňa ministerstva školstva Viera Trpišová.
Slavomír Roháč je učiteľ nemčiny z prešovského Gymnázia svätej Moniky. Žiakov podľa neho na románskych jazykoch priťahuje, že sú viac hravé a oproti nemčine sa ľahšie učia. „Kým s Talianskom a Španielskom sa im spája slnko a more, s nemčinou dril a klišé vojny,“ hovorí. Záujem o nemčinu by sa podľa neho mohol opäť zvýšiť potom, ako po nemecky hovoriace krajiny otvoria novým členským krajinám Európskej únie pracovné trhy.
Michal Piško
