Asi 2800 detí žije na Slovensku v pestúnskej starostlivosti v 2000 rodinách. Vo viac ako dvoch tretinách prípadov sú u starých rodičov alebo u iných príbuzných. Len niečo vyše 600 rodín sa stará o dieťa, s ktorým nie sú príbuzní. V detských domovoch, internátnych školách, domovoch sociálnych služieb či reedukačných domovoch je spolu asi 6-tisíc detí.

V poslednom období prišlo v starostlivosti o opustené deti k mierne pozitívnemu vývoju, hovorí Lenka Hujdičová z občianskeho združenia Návrat, ktoré sa snaží nájsť im nové rodiny. Zároveň budúcich rodičov pripravuje na ich novú úlohu. "Kým v krajinách západnej Európy je najbežnejšou formou starostlivosti o opustené deti pestúnska starostlivosť alebo jej rôzne podoby, u nás je akoby stále v plienkach. Pestúnskych rodín, ktoré prijmú cudzie dieťa, je stále málo, verejnosť je s touto formou pomoci opusteným deťom slabo zoznámená," vysvetľuje Hujdičová.

Pomáhajú starostovia

V Nitrianskom kraji žije momentálne mimo vlastných rodín 449 detí. Riaditeľka odboru sociálnych vecí a rodiny Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre Bronislava Pekárová hovorí, že momentálne majú sedemdesiat nádejných záujemcov, ktorí si chcú zobrať deti do pestúnskej starostlivosti či osvojiť si ich. Do pestúnskych rodín prevažne umiestňujú staršie deti a súrodencov.

V Levickom okrese tento rok výrazne pomohlo, keď pracovníci oddelenia sociálnej práce začali navštevovať obce, v ktorých veľa detí žije mimo rodiny. Debaty so starostami už priniesli prvé ovocie, hovorí vedúca oddelenia sociálno právnej ochrany detí a sociálnej kurately Jana Tomasovszka. Len v tomto roku takto našli štyri pestúnske rodiny, z toho v troch sú už deti. V jednej rodine je dokonca umiestnených päť súrodencov. "Ľudí na dedinách to začalo zaujímať. Vidia pozitívny príklad jednej rodiny, ktorej prítomnosť detí spestruje život, ba pestúni tvrdia, že vďaka nim omladli, a tak už máme ďalších perspektívnych záujemcov," hovorí vedúca Tomasovszka.

Pestúnmi chcú byť aj rómske rodiny

V Rimavskej Sobote majú podľa slov vedúcej oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a kurately Lívie Koóšovej prelomové obdobie, lebo sa im začalo dariť získavať pestúnske rodiny. "Hlásia sa aj pestúni z rómskej komunity, čo je dobré, lebo väčšina detí v ústavnej starostlivosti má ich korene. Zatiaľ máme s nimi celkom dobré skúsenosti," hovorí Lívia Koóšová. V okrese Rimavská Sobota je v ústavnej starostlivosti asi 146 detí, ten rok pre 70 detí už dokázali vyhľadať náhradné rodiny. V predchádzajúcom roku takto umiestnili 50 detí.

Aj v okrese Ružomberok zaznamenali v poslednom čase zvýšený záujem rómskej komunity o zverenie detí do pestúnskej starostlivosti. Tu sa však nazdávajú, že žiadateľom ide skôr o vylepšenie si finančnej otázky, ako o pomoc deťom. V okrese majú v registri 27 pestúnskych rodín, umiestnených je v nich 32 detí. Štyri ďalšie rodiny sú žiadateľmi.

Pestúni potrebujú odbornú podporu

Ľudia, ktorí sa rozhodnú pomôcť opustených deťom a vziať si ich do rodiny, potrebujú pomoc. Záujemcom o adopciu, pestúnsku starostlivosť či profesionálne rodičovstvo sa už štrnásty rok venuje Návrat, akreditovaná organizácia, ktorá záujemcov nielen vyhľadáva, ale ich aj na novú úlohu pripravuje. Popri centre v Bratislave pracujú aj centrá v regiónoch, v Prešove, Banskej Bystrici a Žiline. Vo viacerých mestách sa sformovali aj Kluby Návrat, v ktorých sa organizujú pravidelné mesačné stretnutia. "Iba rodina môže zmeniť život opustených detí. Ponúknuť im porozumenie, lásku, bezpečie," hovorí koordinátorka centra Návrat v Bratislave Renata Matejová. V príprave pestúnov je asi najťažšie pomôcť im akceptovať, že v duši väčšiny detí má významné miesto aj ich biologický rodič.

Má pre vás rodina zmysel?

Boli by ochotní prijať do svojej rodiny aj opustené dieťa? Ak sa chcete o tejto téme dozvedieť viac, stačí ak sa v dňoch 5. až 16. novembra zúčastníte na niektorom zo stretnutí s pestúnskymi rodičmi a odborníkmi Návratu. Týždeň pre rodinu sa realizuje vo viac ako 30 materských a komunitných centrách po celom Slovensku. Pozvánky nájdete aj na www.materskecentra.sk .

• Diecézne centrum pre rodinu, Banská Bystrica, 8. 11. o 17.00
• MC Prešporkovo, Bratislava - Staré Mesto, 8. 11. o 10.00
• MC Šťastná rodina, Bytča, 12. 11. o 16.00
• MC Naše Slniečko, Humenné, 9. 11. o 16.00
• MC Haliganda, Košice, 6. 11. o 16.30
• MC Danka a Janka, Lipany, 13. 11. o 17.00
• MC Zornička, Liptovský Mikuláš, 9. 11. o 16.00
• MC Srdiečko, Trenčín, 7. 11. o 17.00
• Trnavské materské centrum, 16. 11. o 10.00
• Mamioáza, Zlaté Moravce, 14. 11. o 17.00
• MC Mravenisko, Žiar n/Hronom, 7. 11. o 16.00

MC Nezábudka, Žilina, 13. 11. o 9.30

Čo je to pestúnska starostlivosť

Je to forma náhradného rodičovstva. Upravuje ju zákon o rodine a rozhoduje o nej súd.

Ktoré deti sú do nej zverené

Do pestúnskej starostlivosti môže byť zverené každé dieťa, ktoré aktuálne nežije vo svojej biologickej rodine, bez ohľadu na to, či náhradnú starostlivosť potrebuje na dlhší, či na kratší čas.

Kto môže byť pestúnom?

Pestúnom sa môže stať osoba, ktorá je zapísaná v zozname osôb vhodných stať sa náhradným rodičom. Musí absolvovať prípravu na náhradné rodičovstvo.

Aké je to vyrastať v pestúnskej rodine

Levičanka Mária Vetorová vyrastala od svojich dvanástich rokov v pestúnskej rodine. Keď sa jej pôvodná rodina ocitla v kríze a hrozilo, že bude musieť ísť do detského domova, zobrali si ju do rodiny manželia s troma deťmi. Neskôr sa im narodilo aj štvrté. Poznali jej rodinu a situáciu, dievčatka im bolo ľúto, nechceli, aby išlo do domova. Dnes Mária hovorí, že mala vlastne dve rodiny. Tú pôvodnú a pestúnsku. S biologickou mamou, ktorá žila v rovnakom meste, sa stretávala aj naďalej. Pestúnska mama mala síce obavu, aby ju stretnutia nezraňovali, no práve vďaka nim bola Mária schopná prijať jedných aj druhých rodičov.

Dnes už má svoju vlastnú rodinu, s manželom Jozefom vychovávajú dvoch synov.

Mária dodnes volá náhradných rodičov mama a otec a ich štyri deti sú pre ňu brat Paľo, sestry Lýdia, Johanka a Bohuslavka. Od čias, keď vkročila do ich rodiny, uplynulo dvadsaťtri rokov. "Z detí som bola najstaršia, medzi mnou a ich najstarším synom bol šesťročný rozdiel. Zblížila som sa s nimi pomerne rýchlo, a to mi, myslím, pomohlo začleniť sa do ich veriacej rodiny. Citovo sme si najlepšie so súrodencami začali rozumieť počas môjho štúdia na vysokej škole. Postupne, ako dorastali, sme nachádzali spoločnú reč. Dnes si veľmi dobre rozumieme. Sme kompaktní súrodenci," hovorí 35-ročná Mária.

"Boli aj ťažké obdobia, ale spätne si uvedomujem, že niečo podobné moji rodičia prežívali aj s vlastnými deťmi. Je to o ich silných a slabých stránkach, nie o tom, že som nebola ich vlastná dcéra."

Počas puberty Máriu trápilo, prečo si ju náhradní rodičia zobrali. Hľadala, čo za tým rozhodnutím bolo. Nezištná láska alebo niečo iné? Všetko prehodnocovala. A vtedy prišla na podstatnú vec: "Adoptívni rodičia nerobili rozdiel medzi mnou a svojimi deťmi, nepreferovali ich predo mnou. Zaobchádzali s nami rovnako. Len teda na mne ako najstaršej sa pri výchove niektoré veci učili," hovorí Mária. Najviac jej vraj v časoch pochybností pomohla rodina. Súrodenci a rodičia, ktorí netajili, že ju majú radi.

Mária svojich pestúnskych rodičov za svoje rozhodnutie dodnes obdivuje. Aj sama si už kládla otázky, či by bola schopná urobiť niečo podobné. "Dlho som sa tejto myšlienky bála. Teraz si hovorím, že keby nastala taká situácia, tak by som to urobila."