Prežiť mladosť v železničiarskom strážnom domčeku nebola taká obyčajná vec. Najmä nie cez vojnu a v blízkosti železničných mostov, ktoré boli automaticky strategickými cieľmi.
Do takéhoto miesta lokalizoval Štefan Horský svoje rozprávanie v knihe Obluda na koľajniciach 1938 - 1945 (vyd. SB PRESS, Bratislava 2007), ktoré obsahuje jeho spomienky na uvedené roky, keď býval spolu s rodičmi a bratom v trojuholníku železničných tratí Devínska Nová Ves – Devínske jazero – Marchegg. A navyše aj v trojuholníku troch štátov: Veľkonemeckej ríše (po pripojení Rakúska k Nemecku), Protektorátu Čechy a Morava a Maďarska.
Autor (1929) sa stal po vojne rozhlasovým redaktorom a tieto jeho memoáre patria skôr do literatúry faktu, lebo presahujú osobné zážitky tým, že sa opierajú okrem vlastnej chlapcovej pamäti aj o historické pramene a neskoršie poznatky.
Už lokalita predstavuje pre autora čosi poetické, v čom sa vyžíval od detstva: milovník prírodných zákutí a vášnivý rybár musel vnímať o to intenzívnejšie fakt, že Hitlerovou expanziou sa všetko zmenilo. Stavali sa čudesné bunkre, hrad Devín bol naraz za hranicami, mamina rodina zo Slovenského Medera takisto, ibaže za maďarskými. A po železnici sa presúvali nemecké vojská.
Horský plasticky zachytil násilnú premenu, ktorá zasiahla aj do ich rodinného života, no nedáva si ňou pokaziť zážitky. S poctivosťou kronikára zaznamenáva atmosféru, aká vládla na samom začiatku Záhoria tesne pred vojnou, spomína si na žobravých tulákov, drotárov, trampov, ľadárov, Bosniakov s krošňami. V živej pamäti má rodinných priateľov, ku ktorým patril pán Vaněk z Bratislavy, známy to majiteľ mäsiarstva na konci Štefánikovej ulice i Mílu Berana, herca v SND. Veľa priestoru venuje škole, spolužiakom a kamarátom, medzi ktorými nájdeme i budúceho prozaika Jána Červeňa, autora Modrej katedrály. Dôležité sú aj chlapcove rozhovory s rodičmi, z nich sa dozvedá, čo sa vlastne naokolo deje. Otec ako sprievodca nákladných vlakov donesie vždy nové informácie a aj predpláca české i slovenské noviny a časopisy. Cez pána Vaněka zoženú aj baterkové rádio, takže v ich domácnosti sa počúva hlavne Londýn a Moskva.
Autor výdatne využil tieto pramene informácií a prelína svoje vtedajšie videnie skutočnosti s dobovými mediálnymi správami, teda malé dejiny svojho rodiska s veľkými dejinami. Niekde vkladá do textu aj svoj súčasný názor či postreh. Jeho osobný príbeh sa odohráva okrem Devínskej Novej Vsi i v Stupave a Bratislave, kam chodil neskôr do školy. Zapisuje, čo videl, počul, čítal, sem-tam použije nárečový výraz, zdôrazní kolorit miesta i doby, ktorý je spestrený vtedajšími reklamnými sloganmi, politickými heslami, úryvkami z piesní.
Zavše zabŕdne do etnografie, lebo priblíži vtedajšie záhorské zvyky, životný štýl, zavše do etymológie, keď skúma pôvod geografických názvov v tomto kraji. V knihe je všetko dôležité, čo sa odohralo v tomto časovo pomerne krátkom, no o to dramatickejšom období.
Vidieť, že ju písal človek od pera.
