BRATISLAVA. Budúci týždeň bude kratší. Vo štvrtok je Štátny sviatok – Sviatok Všetkých svätých, v piatok si uctíme Pamiatku zosnulých. Mnohí si pre kratší týždeň zobrali dovolenku a začali sa presúvať do svojich domovov. Dopravcovia sa pripravujú na nápor cestujúcich.
Železničná spoločnosť posilňuje vlaky, spoje pridá aj najväčší autobusový prepravca Slovak Lines. O zvýšenom záujme o lety z Prahy, Veľkej Británie a Írska hovorí nízkonákladová letecká spoločnosť Sky Europe. Na cesty sa pre zápchy a nehody vyberú aj tisíce policajtov.
Pridajú 25 vlakov
Miloš Čikovský zo Železničnej spoločnosti hovorí, že na Dušičky jazdí vlakmi asi o 30 percent cestujúcich viac ako v ostatných dňoch. „Kým bežne za desať dní odvezieme asi 1,23 milióna cestujúcich, v čase terajších sviatkov to za rovnaké obdobie bude asi 1,7 milióna.“
Železnice pridávajú 25 vlakov, prvé štyri vypravili na trase Praha – Košice už včera a predvčerom. Ďalšie vlaky z Prahy, a najmä z Bratislavy na Považie, do Prievidze, Zvolena a na východ pôjdu v stredu až piatok a späť v nedeľu a pondelok. „O mimoriadne vozne posilníme aj vybrané pravidelné vlaky.“
Slovak Lines ráta s nárastom cestujúcich o 15 až 20 percent.
„Najväčší záujem je o cestovanie medzi Bratislavou a východom. Už teraz vieme, že v stredu posilníme smer Prešov. V prípade potreby pridáme aj ďalšie autobusy,“ vraví hovorkyňa Eva Vozárová.
Policajti majú akciu
V Bratislave sa včera začala a v ostatných krajoch sa od utorka a stredy začne aj rozsiahla policajná akcia. „Cieľom sú bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, verejný poriadok, najmä na cintorínoch a okolí, a postih nedisciplinovaných vodičov,“ povedala Marta Bujňáková z policajného prezídia. Tento rok sa aj podľa nej dá očakávať väčšie rozloženie cestujúcich, keďže „sviatok je uprostred týždňa“.
Demografka Danuša Jurčová hovorí, že za výrazný pohyb obyvateľstva počas sviatkov môžu najmä migračné procesy z minulosti. Spomenula povojnové presídľovanie obyvateľstva z južného Slovenska do Čiech, umiestenky pre vysokoškolákov zo 60. rokov alebo sťahovanie do nových priemyselných oblastí. Typické bolo aj sťahovanie z vidieka do miest. „Mnohí vysokoškoláci zostávajú pracovať v mieste štúdia, kde nájdu lepšie uplatnenie. Na začiatku s tým obyčajne nerátajú, neskôr si založia rodiny a zostanú.“
Migračné prúdy smerujú najmä do Bratislavského kraja, obyvateľov si vymieňajú aj Prešovský a Košický kraj.
Sociológ Miloslav Bahna upozorňuje, že ľudia častejšie odchádzajú za prácou do zahraničia a domov sa vracajú na sviatky. „Len v Čechách pracuje 100-tisíc Slovákov a keď z nich časť príde, doprava to určite pocíti.“
Na cintorínoch pribúdajú aj zlodeji
BRATISLAVA. „Skôr mám pocit, že ľudia chodia na cintoríny menej, ako chodili kedysi,“ hovorí správkyňa bratislavského cintorína v Slávičom údolí Ildikó Vigová, ktorá sa o cintorín stará už viac ako tridsať rokov.
Tento rok Dušičky vyšli na stred týždňa a ľudia budú chodiť postupne od nedele až do nedele.
„Kradne sa na všetkých cintorínoch, možno viac mimo sviatkov, keď je menej ľudí,“ hovorí Vigová. Aj keď sa zamestnanci pohybujú po cintoríne, aby dávali pozor, ťažko zistia, či z hrobu odnáša výzdobu príbuzný alebo zlodej.
Miroslav Hrádek, riaditeľ bratislavského pohrebníctva Marianum, hovorí, že v dave sa zlodeji kradnúť neboja. „Pod lampou je najväčšia tma a mnohí ľudia, hoci zlodeja vidia, nechcú sa do konfliktu zapájať.“ Okrem hrobovej výzdoby podľa neho často starších ľudí okradnú aj o šperky alebo hodinky.
„Okrem uniformovaných budú cintoríny strážiť aj policajti v civile,“ povedal náčelník nitrianskej mestskej polície Miloš Hajnovič.
Minulý mesiac na mestskom cintoríne zaznamenali dve lúpežné prepadnutia starších žien.
„Návštevníci by si mali dať pozor najmä na zlodejov a žobrákov, ktorí chodia dokonca v organizovaných skupinách,“ povedal vedúci banskobystrického krematória a cintorínskych služieb.
Cintoríny vo väčšine miest budú cez sviatky otvorené do ôsmej alebo deviatej večer, žilinské do druhej v noci.
„So zlodejmi problémy nemáme, lebo vedia, že sú u nás dôsledné strážne služby,“ hovorí majiteľ správcovskej spoločnosti žilinských cintorínov, Vincent Francl. Organizované bandy ako v iných mestách vraj v Žiline nie sú.
Po záverečnej na cintorínoch budú zamestnanci ešte chodiť kontrolovať hroby, či na nich nehoria obyčajné sviečky. „Tie hneď sfukujeme, lebo keby začala horieť okolitá výzdoba, škoda je oveľa väčšia,“ hovorí Vigová.
(bej, ika, trš, mgl)
Sviatok Všetkých svätých
Sviatok Všetkých svätých je kresťanský sviatok.
Katolícka cirkev si prvého novembra pripomína všetkých mučeníkov, nielen tých, ktorí sú oficiálne kanonizovaní.
Východokresťanské cirkvi oslavovali pamiatku všetkých mučeníkov už v 4. storočí.
Sviatok Všetkých svätých sa pokúsil zaviesť pápež Bonifác IV. V roku 608 dal z rímskeho Panteónu vyhádzať pohanské sochy a zasvätil ho Panne Márii a všetkým mučeníkom.
Pamiatka všetkých mŕtvych mučeníkov sa na začiatok novembra presunula pravdepodobne, keď v 8. storočí dal pápež Gregor na počesť všetkých svätých zriadiť v Chráme svätého Petra v Ríme kaplnku. Namiesto rôznych dátumov počas celého roka sa svätí začali uctievať v jeden deň.
Sviatok Všetkých svätých začali oslavovať najskôr v Írsku, potom v Anglicku a napokon v celej Európe. V Ríme ho prijali v 9. storočí.
Prvý november je na Slovensku od roku 1994 dňom pracovného pokoja.
Pamiatka zosnulých
Pamiatka zosnulých, ktorú oslavujeme 2. novembra, sa zo sviatku Všetkých svätých vyvinula v 10. storočí.
V trinástom sa tento zvyk rozšíril po celej západnej cirkvi. V 18. storočí začali kňazi
v Španielsku, Portugalsku a Latinskej Amerike slúžiť v tento deň tri omše za zomretých.
Na Slovensku si pálením sviečok a kladením kvetov ľudia spomínajú na svojich zosnulých.
Kvety pripomínajú pominuteľnosť života a blízkosť smrti, sviečky sa rozsvecujú, aby zablúdeným dušiam svietili na cestu do niekdajších domovov.
Keďže pálenie sviečok pochádza z dávnej slovanskej tradície pohanských sviatkov, ľudia kalvínskeho vierovyznania sviečky nezapaľujú.
V Japonsku je Pamiatka zosnulých sviatok známa ako festival svetiel, v juhoamerických krajinách ako tanec s mŕtvymi.)
