Po poslednej zime možno nikto na poškodenia nemyslí. Dúfajme, že mierne počasie nebude pravidlom, i keď ani opačný extrém nie je vhodný. Po väčšinu zím klesá teplota aspoň na niekoľko dní na -15 °C, prípadne aj na nižšie hodnoty, vo vyšších polohách pod -20 °C.

Podobné mrazy zvyčajne nespôsobujú významnejšie škody, tie vznikajú v závislosti od pestovaných druhov až pri teplotách pod -25 °C.

Vtedy odumierajú púčiky, výhonky, prípadne aj silnejšie konáre a celé stromy.

Teploty, pri ktorých úplne odumiera väčšina odrôd jednotlivých druhov, boli určené na základe praktických skúseností zo zím s veľmi nízkymi teplotami, a to nasledovne:

• pre čerešne, broskyne a marhule -28 °C až -30 °C,
• pre orech kráľovský -28 °C až -32 °C,
• pre liesku -32 °C,
• pre slivkoviny (slivy, mirabelky a ringloty) -33 °C až -35 °C,
• pre jablone, hrušky a višne -35 °C.

Rozsah poškodení zimnými mrazmi závisí od mnohých faktorov. Na južných slnečných svahoch bývajú poškodené väčšmi ako na svahoch odvrátených od slnka. Je to tak preto, lebo na slnečných stráňach dochádza k pomerne veľkému striedaniu teplôt počas dňa a noci, najmä za bezoblačného počasia.

Podľa niektorých údajov môže teplota kmeňa osvetleného priamym slnečným žiarením dosiahnuť aj v zime až neuveriteľných 30 °C, pričom cez mrazivú noc klesá takmer na teplotu okolia. Takéto veľké kolísanie teplôt vyvoláva napätie v pletivách kmeňa, predovšetkým v kôre a lyku, ktoré sa vplyvom nízkej teploty rýchlejšie sťahujú.

Vyrovnávanie uvedeného napätia spôsobuje vznik trhlín, ktoré po oteplení pomerne rýchlo zarastajú závalom hrubým aj niekoľko centimetrov.