V jeden slnečný júlový deň roku 1998 kráčal maďarský obchodník s ropou Tamás Boros z podzemnej garáže do svojej kancelárie v centre Budapešti, keď mu zazvonil mobil. Bol to posledný zvuk, ktorý v živote počul. Keď ho zdvihol, bomba ukrytá v neďalekom Fiate a odpálená diaľkovým ovládačom zabila Borosa i troch nevinných náhodných okoloidúcich a zranila 20 ďalších ľudí na preplnenej ulici.
Boros vlastnil akcie firmy Conticar, prostredníctvom ktorej sa uskutočnili niektoré maďarské ropné podvody, a začiatkom 90. rokov sprivatizoval pozemné skladiská ropy, ku ktorým priamo viedla železničná trať. Potom, čo v roku 1996 predal svoj podiel v Conticare a pokúsil sa stiahnuť z brandže, sa mu vyhrážali smrťou, takže sa rozhodol obrátiť na políciu.
Zrejme to nebolo najmúdrejšie rozhodnutie jeho života. Boros strávil štyri hodiny priznávaním a bonzovaním ostatných, ktorí sa zúčastnili na ropnom podvode. Vodca skupiny bol podľa Borosa "muž menom Seva, postarší chlapík z Kyjeva, veľký tučniak s veľkým bruchom. Je to obchodník, čo sa tu usadil a má vynikajúce kontakty v Rusku, hlavne na Ukrajine."
Boros identifikoval Semiona Mogileviča, hlavu soľneckej mafie a jedného z najobávanejších mužov organizovaného zločinu. Od tej chvíle bol mŕtvy.
Mogilevič údajne zorganizoval ropný podvod, ktorý zahrnoval nahrádzanie nezdanených vykurovacích olejov silne daňovo zaťaženou naftou, pričom rozdiel si pchal do vrecka. Počnúc jeho príchodom do maďarského hlavného mesta v roku 1991 až tretina všetkého paliva predaného v Maďarsku, Čechách a na Slovensku prešla podľa odhadov týmto procesom.
"Bystrý Don", ako bol známy, robil mnohé svoje transakcie cez spoločnosť, ktorú založil v daňovom raji na britskom ostrove Jersey - Arigon, Ltd. V Českej republike bol Don napríklad spolumajiteľom krčmy U Holubů v Prahe začiatkom 90. rokov práve cez Arigon CS. V roku 1995 viedla pamätná razia U Holubů k zatknutiu a deportácii asi 30 ruských gangstrov. Mogilevič, ktorý mal byť na onom zhromaždení zavraždený, však dostal varovanie a stiahol sa.
V každom štáte, kde došlo k ropným podvodom, sa politici zaplietli so zločincami. V Maďarsku napríklad bývalý šéf kampane Fideszu Béla Tóth stojí pred súdom za aféru "ropa-gate", v rámci ktorej spoločnosť Energol predávala nekvalitné produkty a vyhýbala sa plateniu daní. Záznamy parlamentného vyšetrovania ropných podfukov boli utajené až na 85 rokov za fideszovskej vlády Viktora Orbána (1998 - 2002). Premiér Ferenc Gyurcsány tiež vlastnil akcie spoločnosti, ktorá bola údajne zapletená v ropných podvodoch v rokoch 1995 až 1997.
V priebehu týchto rokov bolo v Maďarsku usvedčených 340 ľudí v prípadoch súvisiacich s ropnými podvodmi vrátane bývalého riaditeľa Conticaru László Radnaia, ktorý začiatkom tohto mesiaca dostal 12 rokov za pokus o vraždu. Radnai, ktorého zbankrotovaná spoločnosť dostala grant vo výške 90 miliónov forintov od Orbánovej vlády za kúpele, ktoré nikdy nepostavila, bol tiež hlavným podozrivým z vraždy Tamása Borosa.
