Kresťanskosociálnej únie CSU Gabriela Pauliová, prišla s originálnym nápadom. Podľa nej by sa manželstvo v budúcnosti uzatváralo len na dobu určitú, s možnosťou prípadného predĺženia po siedmich rokoch. Návrh dvakrát rozvedenej političky sa stretol s ostrou kritikou nielen vo vlastnej strane, ale aj vo Vatikáne. Je to logické. Existuje tak veľa manželstiev, ktoré sa už zakrátko končia rozvodom, takže je na čase zamyslieť sa nad významom trvalého monogamného zväzku. Načo sa muž a žena majú trápiť, keď si rovno na začiatku môžu povedať, že to spolu skúsia len na pár rokov a potom, ak to nevyjde, povedia si: Zbohom. Ako vlastne možno slobodne dýchať vo zväzku, z ktorého niet úniku? Iste, rozvod je riešením, ale prináša komplikácie.

No aj tí najliberálnejší sa nad nápadom Gabriely Pauliovej, teda nad manželstvom na dobu určitú, pozastavajú a berú ho skôr ako recesiu. Pýtajú sa: A kde je láska, ktorá by predsa mala stáť na začiatku každého vzťahu? No nech je sobáš akokoľvek romantickým aktom, je to predsa len právny úkon ako každý iný. Pravda, pred Bohom vyjednávať nemožno, či svoje "áno" poviete len na sedem, alebo na pätnásť rokov. V kostole, teda pred Bohom, je to vždy navždy.

Racionálne a pragmaticky

Až taká novinka to vraj nie je. "Pokiaľ viem, o terminovanej manželskej zmluve na desať, dvadsať rokov a podobne, sa v akademickej sociológii rodiny uvažovalo už pred 25 rokmi," vraví Syliva Porubänová z Inštitútu pre výskum práce a rodiny. "Možno to znie absurdne a cynicky vzhľadom na emócie, s ktorými sa manželstvo v našom kultúrnom priestore často deklaratívne spája. Ale išlo o racionálnu a pragmatickú kalkuláciu i argumentáciu. Na jednej strane je manželstvo spoločenskou inštitúciou, a tie musia či môžu mať aj vopred stanovené, a rôzne časovo limitované pravidlá. Vychádzalo sa okrem iného z predpokladu, že práve tých približne 15 rokov je potrebných na výchovu detí, teda na naplnenie spoločenského účelu manželstva. Tento nápad mal mať možno aj "motivačno-udržiavacie" zámery. Rátal s obnoviteľnosťou manželstva po základnom limite, ako aj s tým, že partnerov by takáto forma nabádala k väčšej angažovanosti, investícii do vzťahu. Pribudol by moment neistoty, snaha o trvalú udržtateľnosť a podobne."

Napriek nesporným výhodám aj Sylvia Porubänová pripomína, že realita by, samozrejme, priniesla množstvo otázok súvisiacich predovšetkým so zneužiteľnostou takéhoto inštitútu. "Tisíce ľudí by sa mohlo, a to nielen hypoteticky, obávať bytovej a ekonomickej príbuzenskej manipulácie s bytostnými dôsledkami." Pri automatickom zániku manželstva, teda po vypršaní času dohodnutého v zmluve, by vyvstalo mnoho otázok. Čo s majetkom? Čo s deťmi? Zmluva by toto všetko musela upraviť.

Spolužitie na skúšku, to áno

"Manželstvo na dobu určitú? Nuž mne to pripadá ako metafora," vraví psychológ Dušan Fabián. "Keď sa dvaja dávajú na spoločnú cestu, teda chcú dlhodobo spolu žiť, aj právne ošetrene, čiže v manželstve, tí romantickejší a idealistickejší si povedia: My sa budeme milovať, je také krásne byť spolu navždy, teda na dobu neurčitú. Samozrejme, keď spolu žijú, prichádzajú na mnoho nedokonalostí. A iní, tí pochybovačnejší, si povedia: Poďme spolu žiť, ale nesľubujme si vernosť navždy. Lebo sú predvídaví alebo možno liberálnejší. Povedia si: Na istý čas to skúsime. Ale uzákoniť to? S tým som sa ešte nestretol."

Mnohí ľudia dnes najprv žijú voľne, bez sobáša, na skúšku. "Tomu rozumiem veľmi dobre," vraví psychológ. "Veľmi veľa dvojíc na Slovensku tak žije. Mám klientov, ktorí už prechádzajú prvou krízou, a nie sú pritom manželia. Často majú už aj dieťa. Takéto pokusné spolužitie je podľa mňa zmysluplné a má logiku. No uzatvárať manželstvo ako právny vzťah iba na niekoľko rokov, to si neviem predstaviť. Na koľko rokov by to bolo?" Znie to jednoducho, ale psychológ pochybuje: "Ľudské emócie sú kľukaté, neviem, či je právo schopné predvídať všetky tieto kľukatosti."

A kto by mi varil?

"No ešteže čo?! To nie je dobré," rozčúlila sa Magda Paveleková, keď sme sa jej spýtali, čo by povedala, keby manželstvo uzatvorila len na dobu určitú, najprv na päť rokov. "Predsa žena dokáže za ten čas úplne zničiť chudáčika chlapa. Dajte mi chlapa a za päť rokov je zničený. Finančne, duševne, telesne, všelijako."

No herečka o takejto právnej úprave ešte vôbec nepočula. "Ja čítam všetko na svete. Ako mi toto ušlo? Asi mi manžel zobral noviny, aby som to nevidela." Magda Paveleková, ktorá tento rok oslávila 55. výročie sobáša, tvrdí, že to iste navhruje "sprostá baba, čo neľúbi chlapov". A zamýšľa sa: "Neviem, či by som to chcela. On by tiež bez problémov mohol zbaliť kufre a nemohla by som nič povedať. Fíha, to by som si potom ozaj dala pozor na ústa, čo hovorím, aby som ho ten piaty rok nenaštvala. Nepredĺžil by zmluvu a potom čo? Odíde? A kto mi bude variť? To ste ma naľakali, ešteže sa ma to už netýka. Chvalabohu. Chvalabohu!"

Stará mama Magde Pavelekovej povedala, že ak sa raz bude chcieť vydávať, má si predstaviť pustý ostrov, na ktorý sa dostala s jedným chlapom. "A či by som s ním vydržala až do konca života. Keď som Paveleka stretla, povedala som si, tak s týmto pekným chlapcom, s týmto krásnym úsmevom a dobrou povahou by som vydržala určite až do smrti. Teraz tvrdím to isté, len mi musel sľúbiť, že najprv umriem ja, potom on. Keď sa niekto vydáva alebo žení, musí cítiť: Túto osobu chcem do konca života. Keď už začne rozmýšľať o peniazoch, to je už o inom. Ja viem, že keď sa moji vnuci budú ženiť, samozrejme, babina príde a povie: Chlapci, ale treba predmanželskú zmluvu! Lebo všetko, čo som vám našetrila, vám teraz zoberie tá baba, keď vás nechá! No vydávať sa s pocitom, že ten, koho si beriete, nie je ten pravý, to sa nedá."

Manželstvo do 80 kíl

"Ivan, bude vraj taká právna úprava, že manželstvo uzavrieš len na pätnásť rokov, kým splatíš hypotéku. Potom môžeš manželstvo predĺžiť alebo zrušiť. Čo povieš, boli by sme za?" obrátila sa na svojho manžela herečka Michaela Čobejová. "Mohli by sme to poňať aj tak, že by tá zmluva obsahovala nejaké podmienky. Povedzme, manželstvo sa uzavrie na desať rokov, ale v prípade, že žena zostarne, priberie viac ako päť kíl, manželstvo zaniká." Ivan Čobej dodáva, že by akceptoval manželstvo len "do 80 kíl". "Áno, to by mohlo platiť pre obidve strany, takéto dodatky," vraví Čobejová, ktorá je vydatá už šestnásť rokov. "Alebo by tam mohlo byť, že ak jeden z manželov stratí zmysel pre humor, doba manželstva sa skráti o tri roky. Pri civilnom sobáši sa to takto dá upraviť, ale v cirkevnom, ako sme my zosbášení, sa to nedá. To je sľub večnosti. My, v tomto prípade, sme na tom blbo."

"Hoci som liberálny človek, v tomto som konzervatívna," vraví Oľga Feldeková, ktorá je za básnika Ľubomíra Feldeka šťastne vydatá už 44 rokov a majú spolu päť detí. "Akoby vôbec ten obrad vyzeral, keby si manželia nepovedali, že ,do mojej a tvojej smrti'? Veď to je zásadná otázka. A čo s deťmi? To im potom poviem: No už o rok tatíčko pravdepodobne odíde? Zdá sa mi to nefér. Keby som ja mala so svojím mužom takúto zmluvu uzavrieť pred sobášom, bola by som urazená. Vydávala som sa s tým, že je to navždy. A bolo to krásne, keď sme si to sľúbili. A je krásne, že sa to usilujeme dodržať. Napriek všetkému."

l

Ľudia, ktorí dnes žijú takpovediac "bez papierov", tvrdia, že na lásku nepotrebujú papiere. Kto je konzervatívny, mal by sa asi vedieť psychicky vyrovnať s tým, že je to na celý život. Alebo aspoň do rozvodu. Krízy zákonite prichádzajú v každom manželstve a zmluvy ich nevyriešia. Staré rímske príslovie hovorí: Jasné zmluvy, dobrí priatelia. Že by platilo aj: Jasné zmluvy, dobrí manželia? Skúsení vravia, že manželstvo si treba vychutnať aj s rizikom, že je to skrátka navždy.

Sobáše a rozvody v číslach

Počet sobášov v roku 2006 na Slovensku - 25 939

Počet ukončených rozvodových konaní v roku 2006 na Slovensku - 14 007

Priemerná dĺžka trvania manželstva v roku 1996 - 11,8 roka

Priemerná dĺžka trvania manželstva v roku 2006 - 14,2 roka

V roku 2004 sa v EÚ rozviedlo takmer milión manželských párov. Najvyššia miera rozvodovosti je v Českej republike a v Litve, najnižšiu vykazuje Írsko a Taliansko.