ýstavy, nepovolené hudobné akcie, knižné samizdatové edície), po páde totality uverejnil iba niekoľko básní v týždenníku Kultúrny život a v mesačníku Fragment.
Dňa 24. októbra zomrel po dlhej, ťažkej chorobe vo veku 54 rokov básnik Vladimír „Rachel“ Archleb. Do novembra 1989 publikoval iba v samizdatových časopisoch Kontakt a Fragment, spolupodieľal sa na rôznych umeleckých aktivitách (happeningy, neoficiálne výstavy, nepovolené hudobné akcie, knižné samizdatové edície), po páde totality uverejnil iba niekoľko básní v týždenníku Kultúrny život a v mesačníku Fragment.
Do pripravovanej literárnej antológie Zlatá krv si sám napísal toto „úsporné“, ale o to výstižnejšie životopisné heslo: „Narodil som sa presne na 5. výročie Víťazného februára. Detstvo prebehlo normálne – dá sa povedať – šťastne. Iba v šiestom roku života ma zrazila motorka a vyoperovali mi slepé črevo. To mi však neubralo z optimizmu. Na začiatku 70. rokov som skončil školu. Bol som miešačom koncentrátu, dopúšťačom difenyloxidu, kuričom, Al Bundom...“
Ak o niekom môžeme napísať, že bol legendou bratislavskej undergroundovej kultúry, tak je to určite Vladimír Archleb. Knižné vydanie jeho veršov je v nedohľadne, a tak aspoň jedna báseň za všetky – „nájdená v rukopisoch“:
amnestia
o pol šiestej je už plná krčma
aj ferdu pustili
visí mi stovku už rok a pol
na krku mu pribudla tetovaná motyka
alebo čo to je
v ruke drží pevne krígeľ
a smeje sa na mňa neúplným chrupom
ach ferdo ferdo
Posledná rozlúčka bude v pondelok 29. októbra o 9.30 h v bratislavskom krematóriu.
Autor: Oleg Pastier
