Po mesiacoch rokovaní a ostrej kritike z Varšavy a Prahy, bude v Berlíne predsa len stáť centrum, ktoré zdokumentuje odsun miliónov Nemcov z východnej Európy. Na umiestnení a koncepcii múzea sa dohodli nemecké vládne strany a koncom roka by mala plán odobriť aj federálna vláda.
Nič monumentálne
Návrh akceptoval pripomienky kritikov a podľa denníka Süddeutche Zeitung nepôjde o nijaký monumentálny pamätník, ale skôr o centrum, v ktorom budú výstavy a seminárne miestnosti. Centrum nebude informovať iba o tragickom osude Nemcov po druhej svetovej vojne, ale aj o iných odsunutých národoch.
Peniaze na fungovanie pôjdu priamo zo štátneho rozpočtu, na budúci rok je pripravených vyše milióna eur.
Historici odhadujú, že z územia Poľska a Českej republiky muselo odísť dvanásť až pätnásť miliónov Nemcov, pričom dva milióny pri ťažkých presunoch zomreli. Dohoda o stavbe spomienkového centra je súčasťou koaličnej dohody kresťanských a sociálnych demokratov z roku 2005.
Po tlaku SPD nebude hrať hlavnú úlohu pri príprave centra Zväz vyhnancov na čele s poslankyňou CDU Erikou Steinbachovou. Zväz už sedem rokov lobuje za vznik pamätníka a dlhodobo sa snaží o finančné kompenzácie za nútené odsuny.
Vlani pobúril výstavou Vynútené cesty, ktorú Praha i Varšava označili za škodlivú pre vzájomné vzťahy. Výstava podľa nich zobrazila Nemcov ako obete a neinformovala o nacistických zverstvách.
Na oslavách 50. výročia Zväzu vyhnancov sa v pondelok zúčastnila aj kancelárka Angela Merkelová. Vyhlásila, že vláda chce viditeľný symbol, ktorý pripomenie osud miliónov Nemcov. Centrum však podľa nej musí vzniknúť s ohľadom na zločiny Hitlerovho režimu.
České a poľské obavy
Vznik centra ostro kritizovali Poľsko a Česká republika, ktoré varovali pred relativizovaním histórie. Najmä bratia Kaczyńskí vyjadrili obavy, že centrum vykreslí Nemcov ako obete, a nie ako národ, ktorý vyvolal vojnu.
Tragický osud vyhnancov je súčasťou našej identity. Nemiešame však príčiny odsunu a dosah, ktorý to malo na obete.
Angela Merkelová, kancelárka
