Situácia v Barme sa na prvý pohľad upokojila. Ste sklamaná, že junta znovu potlačila pokojné protesty ľudí?
„Som trochu frustrovaná, ale mám aj veľa nádeje. Ekonomická a sociálna situácia sa zhoršuje a život je ťažší. To dáva energiu nášmu boju. Na posledných protestoch po krajine protestovalo až milión ľudí.“
Mnoho európskych diplomatov v kuloároch tvrdí, že žiadna Šafranová revolúcia nebola. V Rangúne protestovalo nanajvýš stotisíc ľudí a pritom je to päťmiliónová metropola. Ostatní sa nepripojili iba zo strachu?
„Samozrejme, veľká časť verejnosti sa bála. Videli, že režim sa neštíti strieľať do vlastných ľudí. Strach je normálna vec, hovorí Su Ťij. Napriek tomu ho stovky tisícok ľudí prekonali a vyšli do ulíc. A bola to celá nová generácia mladých. Ďalší protesty sledovali doma na zahraničných kanáloch alebo počuli v rádiu. Po ich potlačení sú veľmi nahnevaní. Máme informácie, že na miestach, kde zomreli mnísi, kladú kvetiny a objavil sa aj nápis - Generál Than Šve je vrah.
Takže ten pokoj je len zdanlivý?
„Presne tak. Režim tvrdí, že prepustil stovky mníchov a protestujúcich. Chce tak upokojiť medzinárodné spoločenstvo, ale o skutočnosti nikdy neinformuje. Po nociach stále pokračuje v zatýkaní. Policajti majú právo zadržať hocikoho, kto sa im zdá podozrivý. Len tak, bez súhlasu súdu.“
Do Barmy sa opäť chystá splnomocnec OSN Ibrahim Gambari. Dokáže pritlačiť na generálov a donútiť ich k dialógu s opozíciou?
„Ja som z výsledku prvej návštevy sklamaná. Počas jeho cesty režim vôbec neprestal s represiami a pozatýkal stovky ľudí. Gambari nedosiahol ani to, aby režim prepustil Su Ťij. Pravda je, že sme mali veľké očakávania. Generáli na medzinárodný tlak nedbajú.“
Gambari sa dvakrát stretol aj so Su Ťij, takže režim musí robiť aj ústupky...
„Áno, stretol sa so Su Ťij, no nie u nej doma, ale na mieste, ktoré určil režim. Nebolo to stretnutie, kde by mohli komunikovať medzi štyrmi očami. Barmské médiá o stretnutí informovali, ale stále to je len propaganda režimu. Stretnutie s vyslancom a ponuka na dialóg - to bol iba spôsob, ako upokojiť svet a zbaviť sa pozornosti.“
Zásadný vplyv na režim má Čína, ktorá však blokuje rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN. Akú taktiku by mal Západ použiť na Peking?
„Peking iba mierne kritizoval brutálne potlačenie potrestov. Neobstojí tvrdenie, že súčasné problémy sú vnútornou záležitosťou Barmy. Západ by mal diskutovať o bojkote Olympijských hier, na ktorých Pekingu veľmi záleží. Každý môže urobiť aj osobné rozhodnutie a prestať kupovať čínske výrobky. Čína musí počuť, že Európa nesúhlasí s jej politikou voči Barme.
Prešlo už takmer 20 rokov po prvých študentských protestoch a režim je stále tu, rovnako brutálny. Neopúšťa vás niekedy optimizmus?
„Nevieme, či zmena príde o rok alebo o desať. Pozrite sa na Československo, ani tam si nikto pred nežnou revolúciou nemyslel, že režim skolabuje tak rýchlo. Jedna vec mi však stále chodí hlavou - koľko ľudí bude musieť ešte zomrieť, aby sme konečne dosiahli demokraciu a práva, ktoré nám patria!“
Autor: Mae Sot – Bratislava
