Pani si k stolu niesla pohár s kolou nakrivo a nápoj sa lial. Ani si to nevšimla. Sadla si a nevedela do rúk chytiť príbor. Nôž jej vypadol spomedzi roztrasených prstov. Keď si nabrala jedlo na vidličku, netrafila si do úst. Meravý pohľad mieril dostratena. Sedel som vo viedenskej reštaurácii s troma Američanmi, pre ktorých som tlmočil. Poznal som sa s nimi hodinu. Pripadal som si ako v seriáli Dr. House.
„Ste v poriadku?" spýtal som sa. „Nepotrebujete pomoc?"
„Nie, nič mi nie je, len ma od rána veľmi bolí hlava."
Len čo to žena dopovedala, hlava jej klesla a s treskotom dopadla na roh stola. Bezvládne telo sa zosypalo zo stoličky. Z úst vystrekla krv.
Zavolal som záchranku. Oranžová sanitka dorazila o desať minút.
„Prosím vás, choďte s ňou, vy jediný z nás viete po nemecky!" prehovorili ma príbuzní chorej.
„Samozrejme, spoľahnite sa," odvetil som. Zabuchli sa za mnou dvere a rútil som sa Viedňou so zapnutou húkačkou. Civilkári a lekárka pripojili sedemdesiatročnú Američanku na prístroje a prezerali ju.
„Čo myslíte, čo jej asi je?" spýtal som sa.
„Ja nemecký nerozumieť," odpovedala mi jediná kompetentná osoba vo vozidle balkánskym prízvukom. Ani angličtinu neovládala bohvieako, preto sme sa dorozumievali posunkami. Striedavo som si ťukal na brucho, na srdce a najmä na hlavu.
V zápchach sa mi viac ráz zdalo, že už-už havarujeme. Američanka Jackie sa prebrala. Na pohotovosti nás obkolesila tlupa Srbov, ktorí pri pohľade na americký pas spustili rev: „USA. Irak! Vojna! Arnold Schwarzenegger. Cool. O.K.!" Keď niesli nosidlá, zároveň telefonovali v materčine.
Strávil som v špitáli osem hodín. O jednej v noci sme skončili na neurológii. Už som o Jackie vedel veľa. Pochádzala zo štátu Maine, odkiaľ je aj Stephen King. Jej najmladšia dcéra zomrela v pätnástich na anorexiu a dve ďalšie majú genetickú chorobu, ktorou trpí jeden človek z milióna.
„Prosím, preložte jej, že ak bude chcieť pokračovať v dovolenke, zomrie. Má mozgový nádor. Musí zostať tu. Potom, prosím, choďte," oznámila doktorka. Už som v živote tlmočil kadečo, ale takú ťažkú vetu ešte nie.
Jackie mi možno ani nerozumela, hovorila čudné veci. Namiesto rozlúčky mi povedala: „Ten muž, ktorý autom zrazil Stephena Kinga, spáchal samovraždu, lebo nezniesol predstavu, že skoro zabil svojho obľúbeného autora."
