Film otvára čiernobiela retrospektíva. Vidíme v nej brutálne vyvraždenie farmárskej rodiny neznámou silou. V nasledujúcej scéne sa do tohto domu sťahuje traumatizovaná rodina Roya Solomona. Odchádza z Chicaga na opustený vidiek, aby sa pokúsila o nový začiatok.
Adolescentná dcéra Jess a malý syn Ben od začiatku vnímajú, že toto miesto skrýva desivé tajomstvo. Roy a jeho manželka Denise sa starajú o fungovanie nového rodinného sídla a nevenujú varovným znameniam a rečiam svojej dcéry žiadnu pozornosť.
Nepochopiteľné a agresívne správanie havranov, ktoré by si vynútilo pozornosť každého, kto čo i len počul o Hitchcockových Vtákoch, však nevzbudí u manželského páru ani najmenší záujem. Nevzbudí ho ani nemiznúca škvrna na stene. Dôvody sú neznáme, ale pre Denise nepredstavuje znak, ktorý by na niečo poukazoval.
Rovnako nikoho neprekvapuje záhadný tulák, ktorý sa čírou náhodou nechá Royom najať na pomocné roľnícke práce. Jedine deti sú citlivé voči zvláštnosti nového rodinného sídla.
Finále filmu odkazuje priamo na Kubrickov film Shining, vrchol je však nepripravený a neúčinný.
Aj katarzia je zmätená. Pokúša sa totiž reinterpretovať celý príbeh, a konštrukcia hororu sa rúca – tí, ktorí ako nevinní mali byť v reálnom ohrození, zrejme boli len akýmsi zástupným náhodným cieľom. Záver teda patrí skôr do žánru sladkobôľnej červenej knižnice či romantickej komédie.
Autori veľmi nevyberavo použili motívy z viacerých svetoznámych hororov, okrem už spomenutých Vtákov a Shining tu môžeme vidieť priame odkazy na Šiesty zmysel i Amityville horror. Nepodarilo sa im však, žiaľ, nájsť stmeľujúcu príbehovú líniu, ktorá by citáciám dala nový jednotný kontext.
Iste, mainstreamový film nemôže byť vo všetkých ohľadoch originálny, je bytostne vsadený do gramatiky a idiomatiky žánru, musí nadväzovať na ustálené výrazové prostriedky. Zároveň však musí byť schopný postaviť svojbytné rozprávanie.
Citácie nie sú v žiadnom prípade principiálne chybným filmárskym postupom. Avšak bez nového významu, ktorý môže plynúť práve z jednoty filmového príbehu, sú nezdôvodniteľné. Narážky na cudzie motívy sú teda vo filme Kliatba domu slnečníc samoúčelné. V celku filmového vyprávania figurujú ako nefunkčné relikty z dejín hororového žánru.
Práve týmto znakom sa obyčajne vyznačuje subžáner hororu, a to paródia na horor. Ambíciou dua Pang, žiaľ, určite nebolo natočiť paródiu hororu, ale skutočný horor.
Kliatba domu slnečníc (The Messengers),USA – Kanada, 2007, 84 min.
Réžia: Oxide Pang Chun, Danny Pang.
Scenár: Mark Wheaton.
Kamera: David Geddes.
Hrajú: Kristen Stewart, Dylan McDermott, Penelope Ann Miller.
Premiéra v SR: 18. októbra
Autor: Jakub Kudláč Autor je publicista
