ente. Jej krach je v mnohom poučný aj pre nás: je ukážkovým príkladom problémov, ktoré zákonite vznikajú, keď sa štát pokúša podnikať. Z dlhého zoznamu problémov stačí zdôrazniť tri. Po prvé, štátne vlastníctvo je živnou pôdou pre neefektívnosť. Tá vedie k strate konkurencieschopnosti a následnému kolapsu. Štátom dosadení manažéri zrejme zvolili zlú stratégiu a urobili veľa zlých rozhodnutí v porovnaní s konkurenciou. Po druhé, keď sa objavili prvé finančné problémy a ešte bolo možné riešiť ich včasnou reštrukturalizáciou, nastúpili na scénu mimoriadne silné odbory, ktoré zabránili ozdraveniu firmy a znemožnili záchranu aspoň jej životaschopnej časti tým, že štrajkmi bránili prepúšťaniu a znižovaniu mzdových nákladov. Po tretie, dielo neschopných manažérov a krátkozrakých odborárov dokonali politici, ktorí bránili predaju spoločnosti zahraničným záujemcom s odôvodnením, že musí zostať v talianskych rukách. To spôsobilo predĺženie agónie a kumuláciu strát, ktoré prevýšili jednu miliardu eur. Na Slovensku sa dnes opäť šíri ilúzia, že štát môže byť dobrým podnikateľom a odbory tu dnes dostávajú nové právomoci. Na Slovensku je dnes populárne bojovať proti zahraničným spoločnostiam. Chronická neefektívnosť štátneho vlastníctva, všemocné odbory a politické zásahy v dôsledku nezdravého patriotizmu. Tento koktail doviedol Alitaliu na smrteľnú posteľ. Ak bude rovnaký koktail dlhodobo aplikovaný na slovenskú ekonomiku, skôr či neskôr to nepochybne povedie k rovnako smutným koncom.
Autor: Ján Oravec, Združenie podnikateľov Slovenska
