bolestné. Horšie je to s inštitúciou rodič. Moja mama na mňa nestačí. Otca som nevidel už pár mesiacov. Otca som nevidel od troch rokov (dieťa ma desať). Je nás doma päť detí, otec je v Rakúsku a mama má frajera... staráme sa o seba, ako príde, veď peniaze máme.
Rozhovor s manželkami, ktorým hovorím moderné vdovy, vyznieva ešte horšie. Manžel je v Amerike už šesť rokov, deti v puberte som vychovala sama, mesačne nám pošle 12 000 korún, vraj nám to má stačiť. Má priateľku v zahraničí, domov sa vrátiť nechce, o rozvode nerozmýšľa, vyhovuje mu taký štýl života. Nevládzem, doma päť detí, manžel v Nemecku, príde, skontroluje ma, či je všetko, ako má byť, vykričí sa na deti a ide naspäť. Ak nebude všetko, ako si predstavuje, nebude nám posielať peniaze, veď aj tak míňame na zbytočnosti (podľa neho).
Toto nie sú ojedinelé prípady. Toto je takmer jedna tretina obyvateľstva na východnom Slovensku. Nevychovanosť, grobianstvo, absencia otcovstva. Čo je lepšie? Mať manžela v zahraničí, nevychované deti a dostatok peňazí alebo žiť v skromnosti, ale rodina pohromade?
Autor: sestra Hermana
