Je však program, ktorý si zapnem vždy, keď sa to dá. London a Kirschenbaum. Je to talkshow dvoch starších šedivých okuliarnatých pánov s markantným výškovým rozdielom. Ten menší, Jaron London, je uznávaný publicista a v mladosti relatívne populárny herec, Moti Kirschenbaum je zase exriaditeľ izraelskej verejnoprávnej televízie a úspešný dokumentarista.
Sú vtipní, múdri a s radosťou jeden druhému opravujú hebrejčinu. Len čakajú, kedy sa tomu druhému podarí dobrý brbt a chichocú sa pritom ako malé deti. Riešia však vážne témy - vojny, korupčné aféry či nové divadelné predstavenie.
A keď sa im podarí, na koniec programu si pozvú nejakú kapelu a spolu si zadžemujú. Klopkajú po stole, vrtia sa na stoličkách a napriek svojmu veku nevyzerajú trápne. Občas si predstavujem, že by taký program bol aj na Slovensku. Neviem však, ktorý herec v dôchodku a hlavne ktorý bývalý riaditeľ verejnoprávnej televízie by mali odvahu a kredit pustiť sa do niečoho takého a či by to niektorá televízia riskla.
Zatiaľ si teda užívam Londona a Kirschenbauma. Berie ich aj väčšina Izraelčanov. Lavičiari preto, lebo im často hovoria z duše, pravičiari preto, že im zdvihnú adrenalín. Oboje však robia s noblesou, ktorú si aj dajú dobre zaplatiť. A tu vzniká problém. Izraelčanom sa nepáči, že ich hviezdy berú priveľa.
Pobúrení sú najmä kibucnici. Kirschenbaum je jedným z nich a London sa vraj v mladosti tváril ako salónny komunista.
Keď sa Kirschenbaum zjaví v drahom aute, asi v nich kypí krv. Ako hovorí jeden príbuzný - tiež kibucnik a Kirschenbaumov sused: „Nemuseli by až tak zapárať do Huga Cháveza, veď si pamätáme, ako chceli v mladosti znárodňovať.“ Ešte že ich to prešlo. Veď kde by im bolo tak dobre ako v súkromnej televízii?
Autor: dopisovateľka SME z Blízkeho východu
