BRATISLAVA. Slovenská lekárska komora tvrdí, že u nás chýba 2300 lekárov. „Je to prepočet na základe nového Zákonníka práce pre všetky nemocnice na Slovensku,“ hovorí jej prezident Milan Dragula.
Zákonník prikázal aj lekárom oddychovať nepretržite dva dni v týždni. „Chýbajú najmä kvalifikovaní anestéziológovia a röntgenológovia,“ hovorí Dragula.
Nemocnice priznávajú, že ak lekári odchádzajú, tak predovšetkým anestéziológovia a chirurgovia, no vraj nemajú problém ich nahradiť.
Chýbajú najmä sestry
„Nepociťujeme zásadný nedostatok personálu, na chirurgických pracoviskách nám chýba niekoľko sestier. Nemáme väčší problém s lekármi, výnimkou je napríklad anestéziológia,“ povedala Jaroslava Oravcová, hovorkyňa Fakultnej nemocnice Luisa Pasteura v Košiciach.
Bratislavskej Fakultnej nemocnici podľa hovorkyne Rút Geržovej nechýbajú lekári, ale asi 200 sestier. Lekárov si drží, v júli zvýšila platy o 10 percent. Pre zákonník prijala stovku lekárov. „Nie je väčšina z Ukrajiny či Rumunska, ako sa hovorí.“ Šiesti sú cudzinci, ale študovali u nás, pochádzajú z arabských krajín.
Problém majú menšie nemocnice. „Zverejnili sme inzeráty, ale kvalifikovaní lekári nie sú,“ hovorí Amália Uhliarová z nemocnice v Prievidzi.
Nemocnica v Dolnom Kubíne hľadá piatich lekárov, neurológov a internistov. S anestéziológmi problém nemá, lebo im zvýšili platy. Iní lekári to podľa riaditeľa Miloslava Ostrihoňa chápu. „Chirurg ani gynekológ bez anestéziológa nebude operovať a operatéri chcú robiť.“
Z dolnokubínskej nemocnice odišli traja anestéziológovia a neurológ do Nemecka a Švédska. Pracuje v nej jeden lekár z Ukrajiny a po jednom z Afganistanu a Iránu.
Šéf asociácie nemocníc Marián Petko pre ČTK povedal, že sa určite budú pre nedostatok lekárov rušiť oddelenia, ako prvé gynekologické. Zánik či zlučovanie nemocníc pripustil aj minister zdravotníctva.
Záujem o medicínu stagnuje
Názory šéfov fakúlt na to, či klesá aj záujem o štúdium medicíny, sa rôznia. „Tento rok sme prijali menej študentov, ako sme mohli a mnohí ani nenastúpili,“ hovorí dekan bratislavskej fakulty Peter Labaš.
Na všeobecné lekárstvo sa hlásilo 1484, prijali 484 a nastúpilo 307 študentov, podobne ako v minulosti. Najmenej prijatých nastúpilo na pôrodnú asistenciu a ošetrovateľstvo.
„Neexistuje univerzitná nemocnica. Bratislavská združuje mestské nemocnice, študenti nevidia špičkovú medicínu, napríklad transplantácie pečene, zaostáva výskum,“ hovorí.
Záujem o štúdium na martinskej lekárskej fakulte je podľa prodekana Juraja Mokrého stabilný, ba mierne stúpa, tento rok sa hlásilo 1025 študentov.
Študenti chcú do zahraničia
Odchod do zahraničia zvažujú aj mnohí študenti medicíny v Bratislave a to nielen pre platy. „Do zahraničia určite odídem, ale nie pre nízke platy, s tým sa počíta, ale pre prístup lekárov k pacientom,“ hovorí Trenčanka Ivana Štrbová. Rozmýšľa, že by sa stala pediatričkou. Na poznámku, že vo vlastnej ambulancii by v tom prípade sama rozhodovala o prístupe k pacientom, hovorí: „Najskôr musím stráviť po škole aspoň sedem rokov v nemocnici a spraviť si atestácie. Ak by som chcela aj deti, vlastná prax a životný komfort ma čakajú možno v štyridsiatke.“
„Jeden človek prístup nezmení,“ pomáha spolužiačka Júlia Popálená z Dobrej Nivy.
V nemocniciach vidia pesimizmus, sestry nemajú čas na pacientov, pretože ich majú veľa, chýba vybavenie.
„Sme lekárska rodina a keď vidím, ako sa lekári majú, tak ma neláka zostať tu,“ hovorí druháčka Helena Uhrovičová z Trenčína.
„Určite odídem, nízky plat je jedna vec, ale prekáža mi pracovná atmosféra, šéfovia ľudí nemotivujú, akoby bolo každému jedno, čo robí,“ hovorí Bratislavčanka Júlia Zacharová.
Nad tým, aký odbor si vybrať, aby mala lepšiu šancu v zahraničí, nerozmýšľa. „Neviem, ktoré sú žiadané.“
„Kamarátkin strýko je anestéziológ, odišiel do Anglicka a teraz ho volajú späť tri nemocnice a núkajú mu skvelý plat,“ hovorí Helena.
Júliu nepresvedčí. „Nevybrala by som si anestéziológiu len preto, muselo by ma to baviť.“
„Odísť sa nechystám, niekto tu musí zostať a robiť niečo pre to, aby sa úroveň zlepšila,“ hovorí Tibor Matuška z Nových Zámkov.
Spolužiak Peter z Galanty súhlasí, má aj dobrý dôvod. „Otec je kardiológ, má súkromnú ambulanciu, prebral by som ju po ňom, rozšíril. Je to lepšia perspektíva, ako byť v štátnej nemocnici.“
(haj)
Sestry idú do Rakúska
Bratislavská fakultná nemocnica hovorí, že jej chýbajú zdravotné sestry.
Na Slovenskej zdravotníckej univerzite podľa prodekanky fakulty ošetrovateľstva Vladimíry Paličovej nechýbajú. „Máme inváziu,“ hovorí. Na magisterskom a bakalárskom štúdiu je ich v prvom ročníku asi päťsto. Mnohé po skončení školy idú do zahraničia, pretože „ani jedna vláda nepochopila, že si neudrží zdravotníkov pri takom nízkom ohodnotení, ktoré ovplyvňuje aj ich status“.
Externe si tu dnes zvyšujú kvalifikáciu sestry, ktoré pracujú ako vedúce oddelení či operačné sestry, napríklad inštrumentárky v nemocniciach v Rakúsku a Česku a také, ktoré robia v Rakúsku opatrovateľky.
V slovenských nemocniciach určite podľa Paličovej pôsobia sestry z Ukrajiny či Rumunska, lebo sa pre ministerstvo vyjadrovali k vzdelaniu.
Poisťovne hľadajú zubárov
Aj poisťovne sa pri uzatváraní zmluvy stretávajú s nedostatkom lekárov. „Problém je so stomatológmi, ale v najbližšom čase bude nedostatok aj praktických lekárov pre dospelých a deti,“ povedala Andrea Devánová z poisťovne Dôvera. Najmä vraj pre vysoký vek. Chýbajú špecializácie detský neurológ a oftalmológ.
„V žilinskej župe, ktorá má 694-tisíc obyvateľov, je 300 stomatológov, z toho sedem percent nemá zmluvu so žiadnou poisťovňou a asi 20 percent je už v dôchodkovom veku,“ hovorí Devánová.
Poisťovňa Apollo má ťažkosti nájsť, najmä v Bratislave, zubárov a na celom Slovensku zase podľa hovorkyne Radoslavy Miklášovej chýbajú gynekológovia.
Všeobecná zdravotná vraj ťažkosti nemá.
(haj)
