To už bude vedieť, či jeho strana – Občianska platforma – vyhrá (alebo aj nie) predčasné parlamentné voľby v Poľsku. Preňho to už bude tretí pokus tohto druhu.
V roku 2005 prežil Tus hneď dve prehry po sebe.
Najskôr jeho strana získala v parlamentných voľbách o pár percent hlasov menej ako Právo a spravodlivosť Jarosława Kaczyńského.
A o niekoľko týždňov neskôr Tusk už prehral aj osobne prezidentské voľby s Lechom Kaczyńským.
Namiesto v Prezidentskom paláci sa tak ocitol v kresle lídra najväčšej opozičnej strany.
Tento už 50-ročný historik je v poľskej politike od roku 1989. Pochádza z Gdańska, a tak už v priebehu štúdií sa veľmi skoro angažoval v protikomunistickej opozícii.
Bol aj aktívnym členom Solidarity. Pred rokom 1989 pracoval ako robotník vo výškach.
Od roku 1991 bol Tusk predsedom Liberálno-demokratického Kongresu (KLD), malej, ale začiatkom 90. rokov veľmi vplyvnej politickej strany.
Neskôr – po spojení KLD s Demokratickou úniou bol podpredsedom novo vzniknutej Únie slobody.
V roku 2001 po prehre o predsedníctvo v tejto strane s Bronisławom Geremkom vytvoril Tusk Občiansku platformu.
Dnes už ako jediný z trojice spoluzakladateľov (tzv. troch tenorov) ostal v tomto zoskupení.
Hoci bol Tusk vždy v hlavnom prúde poľskej politiky, nikdy nebol členom žiadnej vlády (a bolo ich niekoľko). Najvyšší post mal ako podpredseda Senátu (1997 - 2001) a Sejmu (2001 - 2005).
Aj preto má povesť málo úspešného politika, ktorému sa nedarí v najdôležitejších momentoch.
Za meno Donald vďačí svojmu kašubskému pôvodu.
Oproti svojmu najväčšiemu politickému súperovi Jarosławovi Kaczyńskému má ženu, dcéru a syna. Je aj majiteľom bankového účtu, ako aj vodičského preukazu.
