Pri súčasnom pokračujúcom raste cien bytov sa mnohí musia pri riešení svojej bytovej otázky uchýliť ku kompromisu - kúpiť starší byt, ktorý ich vyjde o niečo lacnejšie ako byt v novostavbe. Pri takejto kúpe si každý dokáže pomerne rýchlo spočítať, o koľko sa cena starého bytu navýši investíciami do jeho obnovy, aby spĺňal požiadavky nových majiteľov. Málokto si však uvedomí, že byt je súčasťou rovnako starého domu, a ten potrebuje obnovu tiež.

Náklady na obnovu starého domu nie sú ani po rozpočítaní na byty, ktoré sa v ňom nachádzajú, zanedbateľné. Zuzana Sternová z VVÚPS - NOVA náklady na významnú obnovu bytového domu vyčísľuje na 6 500 až 14 000 korún na meter štvorcový jedného bytu. Skutočné náklady závisia samozrejme aj od počtu podlaží, počtu bytov v bytovom dome, od rozlohy bytu, plochy okien, stavebných a konštrukčných riešení a podobne. "V prípade kúpy bytu v starom dome, do ktorého obnovy jeho vlastníci zatiaľ nič neinvestovali, je nutné pripočítať ku kúpnej cene dodatočné náklady vo výške 480- až 620-tisíc korún na obnovu domu prerátané na jeden byt" upozorňuje Sternová. Tieto náklady, samozrejme, nie sú jednorazové. Žiadny dom nebude pravdepodobne realizovať všetky kroky významnej obnovy naraz, ale budú postupne rozdelené do jednotlivých etáp. K uvedenej sume si však musí nový vlastník bytu pripočítať aj nemalé investície, ktoré chce zrealizovať v kúpenom byte s cieľom prispôsobiť ho svojmu vkusu a požiadavkám, či už sa to týka novej dlažby, obkladačiek, výmeny kuchynskej linky a podobne.

Obnova predĺži životnosť budovy

Pod obnovou budov rozumieme predĺženie ich životnosti. "Obnova je významnejšou investíciou ako výstavba. Skôr, ako začneme stavať nové bytové domy, by sme si mali uvedomiť, že je potrebné urobiť všetko preto, aby bol zachovaný existujúci bytový fond," myslí si výkonná riaditeľka VVÚPS - NOVA.

Významná obnova, pojem, ktorý je definovaný aj zákonom, však nie je jednorazová investícia. Zahŕňa v sebe viaceré kroky, ktoré by mali na seba nadväzovať a ďalší postup často závisí od spôsobu ukončenia predchádzajúcej etapy. Pre dosiahnutie efektívneho výsledku je potrebné postup krokov zachovať. Prvou investíciou do starého bytového domu by mala byť investícia do výmeny inštalačných rozvodov, teda rozvodov plynu, vody a kanalizácie. Nasledovať by mala obnova strechy, okien, zateplenie

obvodového plášťa a výmena rozvodov vykurovania, radiátorov a v rámci toho aj hydraulické vyregulovanie ústredného kúrenia. Záverečné investície sa týkajú výťahov, vnútorných bezpečnostných dverí, vchodových dverí a podobne.

Životnosť bytového domu je otázkou starostlivosti o neho. Panelové domy stavané na Slovensku v období socializmu boli podľa jej slov projektované na 77 rokov bez uvažovania o investíciách do obnovy. "Počas životnosti budovy by sa mali uskutočniť dve obnovy. Tie dokážu predĺžiť jej životnosť až na 120 rokov. Jedinou obnovou sa životnosť budovy predlžuje na 100 rokov," upozorňuje Sternová.

Obnova čaká aj nové byty

Investície do obnovy a opráv sa však netýkajú iba starých bytových domov. Aj v novostavbách je potrebné po piatich rokoch pristúpiť k malým opravám, po pätnástich rokoch k stredným opravám a po dvadsiatich až štyridsiatich rokoch je potrebné domy obnoviť. Závisí to však aj od životnej úrovne a štandardu v danej krajine. Napríklad vo Fínsku a Švédsku sa obnovujú už dvadsať rokov staré bytové domy. Fond opráv by si mali tvoriť všetky domy. V starom dome je to navyše otázka nutnosti okamžite tento fond navýšiť, pretože investícia je nevyhnutná v krátkom čase. Keď sa však vlastníci bytov rozhodnú pre obnovu svojho bytového domu, po jej dokončení sú v rovnakej situácii, ako keby sa nasťahovali do nového domu.

Odborníci v tejto súvislosti upozorňujú aj na ďalší faktor, ktorý je potrebné pri obnove zohľadniť, a to je vývoj technológií. Domy, postavené na Slovensku pred tridsiatimi až šesťdesiatimi rokmi majú tú nevýhodu, že vzhľadom na vývoj v stavebných technológiách je v súčasnosti už úplne iná ponuka stavebných materiálov, stavebných konštrukcií a podobne ako v dobe ich výstavby. "Na druhej strane môžeme predpokladať, že v súčasnosti postavené domy už disponujú takou technológiou, ktorej základ sa ani v dlhšom časovom horizonte nebude výrazne meniť," konštatuje Sternová. Príkladom je podľa nej spotreba energie - kým "socialistické" panelové domy boli stavané s vysokou spotrebou energie, v súčasnosti stavané domy sú, resp. mali by byť energeticky hospodárnejšie.

Peniaze

Základným zdrojom peňažných prostriedkov je pre vlastníkov bytov v bytovom dome fond prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí z ich poplatkov. V prípade, že sa vlastníci rozhodnú pre nejakú investíciu a vo fonde nie je na ňu dostatok peňazí, často pristupujú k zvýšeniu svojich poplatkov do fondu, aby si na danú investíciu našetrili. Nemalé náklady na obnovu bytových domov však v mnohých prípadoch nedokážu znášať sami vlastníci. Na tento účel môžu využiť výhodné zdroje zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) alebo ponuku finančného trhu, bánk, respektíve stavebných sporiteľní. "ŠFRB môže pomôcť prefinancovať až 80 percent nákladov na obnovu bytového domu," vysvetľuje Sternová. Na svojej internetovej stránke ŠFRB uvádza, že vlani priznal na obnovu bytových budov podporu vo výške takmer 697 miliónov korún. Požadovaná podpora bola 853,5 milióna korún a prekročila tak rozpočet fondu na tento účel, ktorý bol vo výške 700 miliónov korún.

Nezaznávajme, ale opravujme

Staršie panelové domy by sme nemali odsudzovať ako prežitok, do ktorého sa už neoplatí investovať. Práve ich obnova prispeje k zvýšeniu ich štandardu, ale predovšetkým bezpečnosti. Napríklad investícia do zateplenia výrazne zvýši ochranu budovy a prakticky ju odizoluje od pôsobenia klimatických vplyvov. Investície do obnovy sú síce vysoké, ale okrem ekonomickej návratnosti majú aj iné plus - dokážu klasický panelák zatraktívniť a "omladiť".

Autor: Gabriela Fialová