Keď človek zájde dostatočne ďaleko, svet sa zrazu zdá celkom iný. To, čo mi pripadalo v Európe samozrejmé, napríklad materiály a kolorit domov, ako aj strava a spôsob života, bolo o päťtisíc kilometrov ďalej už celkom iné. Mongolský vidiek, pred ktorým ma na Slovensku varovali, domáce obydlia jurty, ktoré vraj budú vnútri hrozne páchnuť, útočné hordy, šíre pláne, kde široko-ďaleko niet ničoho, čo by stálo za to vidieť - to všetko bolo na vlastné oči iné.

Jurta je slovo, ktoré pochádza z turečtiny a znamená obydlie. Mongoli však svoje prenosné domovy, ktoré sa podobajú na stany, nazývajú "ger". Jurty sú typické nielen pre Mongolov, ale aj pre kočovné kmene z iných častí strednej a západnej Ázie, od Kaspického mora až po Sibír.

Ako vyzerá

Jurta je v podstate stan s kruhovou drevenou konštrukciou a drevenými dverami, potiahnutý plachtou zo spracovaných kozích koží alebo chemicky upravenej látky. V strede jurtu väčšinou podopierajú dva stĺpy. Uprostred strechy je otvor na vetranie a komín. Konštrukcia jurty je vďaka svojmu tvaru odolná voči nárazom vetra, ktorý býva v Mongolsku obzvlášť silný. Jurty sú často vybavené aj pieckou na varenie a kúrenie. Tá býva spolu so stolom v strede obydlia. Otvor v streche sa za nepriaznivého počasia zakrýva plachtou. Veci potrebné na postavenie jurty je bežne dostať v Ulanbátare.

V meste za plotom

Moje prvé stretnutie s jurtami sa uskutočnilo v hlavnom meste Ulanbátare. Priamo z hotela, v ktorom sme s kamarátmi bývali, sme mali výhľad na hlavnú cestu s hustou premávkou, za ktorou boli jurty a rozpadnuté chatrče ohradené drevenými plotmi. V Ulanbátare oficiálne žije okolo sedemstotisíc obyvateľov, neoficiálne odhady však hovoria o približne milióne obyvateľoch, z ktorých veľká časť tu býva nelegálne. Mesto tvorí na jednej strane moderná architektúra a panelové sídliská, aké môžeme nájsť aj v krajinách bývalého východného bloku, ale zároveň aj jurty a drevené chatrče.

Pred dverami satelity

Celkom iný pohľad na jurty som získala na vidieku, kde sme bývali u známych. Predovšetkým, jurty vôbec nesmrdia. Mnohé sú vybavené technikou, akú by "západniar" v takom "zapadákove" rozhodne nečakal. Hneď pred dverami jurty, v ktorej sme bývali, ma prekvapil veľký satelit a solárny panel. Vnútri bol televízor, rádio, aj žiarovka. To neznamená, že v ostatných oblastiach spôsob života nezostal tradičný. Náplňou dní na vidieku je hlavne starostlivosť o stáda. Kúri sa trusom (hlavne v stepných oblastiach, kde nie je dostupné drevo), záchod neexistuje, riady sa umývajú vodou zo studne.

Jedna ako druhá

Keďže sme počas nášho pobytu často chodili po návštevách a neskôr cestovali po Mongolsku, môžem si dovoliť vysloviť poznatok - jurty sa na seba veľmi podobajú. Štandardizovaný vzhľad a veľkosti, rovnaká oranžová drevená konštrukcia, rovnaké dvere, podobný nábytok, vyšívané koberce na stene, linoleum a koberce, ktoré sú väčšinou položené priamo na zemi. Príbytky bývajú veľmi čisté, stále ich zametajú a umývajú. Miesto oproti dverám jurty je najváženejšie a je určené mužom, hoci v prípade cudzincov sú Mongoli veľmi zhovievaví a na tradíciách netrvajú. Muži sedia väčšinou na koberci alebo na nízkych stoličkách. Ženy a deti sedávajú na posteliach, nízkych stoličkách alebo na koberci na zemi po okrajoch jurty.

Čo povedala Dašma

Postaviť ani zložiť jurtu vraj nie je veľmi ťažké, ako mi povedala Dašma, ktorá síce býva v Ulanbátare, ale tak ako takmer všetci Mongoli, má rodinu na vidieku. Mongoli dokážu postaviť jurtu aj za polhodinu. Jurty sa využívajú nielen ako vidiecke obydlia, ale aj ako exotické prístrešky pre turis-tov, či príbytky pre robotníkov, ktorí pracujú napríklad na stavbe diaľnic. Ceny za bývanie v jurte v kempoch pre turistov, ktoré sú v krajine rozšírené, bývajú často premrštené. Niekedy to môže byť aj dvadsať dolárov na noc.

Ale nielen kvôli turistickému ruchu jurty z mongolských stepí a hôr pravdepodobne tak skoro nezmiznú. Ako kočovné sídlo sa totiž v náročných podnebných podmienkach osvedčili aj pre domácich obyvateľov.