Mbote et al

V roku 2001 poslal Worleymu e-mail akýsi kapitán Joshua Mbote z Juhoafrickej republiky. V ňom údajný "Mbote" tvrdil, že je bývalý šéf ochranky zavraždeného konžského prezidenta Laurenta Kabilu a má 55 miliónov dolárov, ktoré mu Kabila zveril. Potrebuje pomoc, aby ich vyviezol z krajiny - Worleyho pomoc. "Mbote" písal, že duchovného vybral pre jeho "dôveryhodnosť a spoľahlivosť".

Väčšina ľudí, ktorí používajú internet, už niekedy dostala takú výzvu a mnohí ich už teraz považujú za to, čo naozaj sú - istú formu podvodu s poplatkami vopred, pri ktorom prijímateľa odkazu požiadajú o peniaze, aby pomohol previesť ohromný majetok, zvyčajne z afrického štátu ako Nigéria, o ktorý sa neskôr vraj podelia. Akokoľvek sa to zdá neuveriteľné, Worley, počítačovo gramotný veterán z Vietnamu, ktorý bol tiež školeným psychológom, sa chytil na návnadu. "Môžem pomôcť a mám záujem," odpísal.

V nasledujúcich mesiacoch Worleyho vytrvalo spracúvali jeho elektronickí "obchodní partneri". Napriek tomu, že bol svetaskúsený, bol zároveň introvertný a tvrdohlavý a nerád prijímal rady. Dôveroval vlastným schopnostiam prekuknúť klamstvá druhých a sníval, že sa stane hrdinom vo vlastnej rodine, keď ich zázračne vyvedie z finančných ťažkostí. A napokon, bol chamtivý. Skrátka, ideálny terč.

Najprv mu sľúbili 16 miliónov dolárov z koristi 55 miliónov, keby pomohol len fyzicky dostať peniaze von z Juhoafrickej republiky a zaplatiť zopár bankových poplatkov vopred. Keď povedal, že si poplatky nemôže dovoliť, "partneri" mu poslali šek na 47-tisíc dolárov s tvrdením, že je od priateľského "investora", ktorý chce Worleymu pomôcť. Ukázalo sa, že šek je falošný, takže Worley napísal, že s celým švindľom nechce mať nič spoločné.

No o niekoľko dní mu začali chodiť e-maily od "Mohammeda Abachu", ktorý tvrdil, že je synom bývalého nigérijského diktátora Saniho Abachu. "Abacha" napísal, že "Mbote" preňho pracoval a skontaktoval Worleyho s "Abachovou vdovou", Maryam Abachovou.

Minul niekoľko tisíc dolárov na právnu a daňovú pomoc, ako prepašovať 55 miliónov do krajiny. Jeho právnik mu poradil, aby na plán nijako nereagoval - ako to urobila jeho manželka - ale duchovný ho odmietol počúvnuť. Minul ďalších 4700 dolárov na otvorenie účtu v banke na Bermudách a potom poslal 8-tisíc dolárov do Nigérie na pokrytie "bankových poplatkov" a na právne služby.

Nové poklady

Žiadne peniaze nechodili, takže Worleyho sa zmocnila panika. Odmietol vycestovať do Juhoafrickej republiky, aby vyzdvihol peniaze, takže "Maryam Abachová" skúsila inú taktiku - vymyslela si ďalšie bohatstvo, 45 miliónov dolárov ukrytých v Nigérii. Worley znovu zožral návnadu.

Tentoraz dovolil, aby boli v jeho mene podané falošné nároky, tvrdiac, že je súkromný letecký dodávateľ, ktorému nigérijská vláda dlží 45 miliónov dolárov. Okrem toho si požičal 15-tisíc dolárov od pacienta, ktoré tiež poslal do Nigérie. A potom ďalších 13-tisíc dolárov, po ktorých prestal písať; zjavne v strachu zo svojej rastúcej zadlženosti a z toho, ako sa peniaze stále rozplynuli.

O päť mesiacov Worley dostal fax od "Mercy Nduka", údajného tajomníka Národnej nigérijskej banky. "Nduka" tvrdil, že pracuje u Abachovcov a že na Worleyho stále ešte čaká 45 miliónov, keby len súhlasil s plánom podplatiť niekoľkých nigérijských bankových úradníkov sumou 500-tisíc dolárov a s prevodom ďalších 85-tisíc dolárov na pokrytie bankových poplatkov.

Worley odmietol, takže mu poslali ďalší "šek" na 95-tisíc dolárov od nejakých priateľských investorov. Uložil šek bez toho, aby ho preveril, a poslal 85-tisíc dolárov z nich do banky v Lotyšsku. Šek bol falošný, čo znamenalo, že Worley bol zodpovedný za peniaze a trestne stíhateľný za ich prepieranie.

O mesiac dostal ďalší šek na 400-tisíc dolárov, ktorý bol ukradnutý a pozmenený. Uložil ho v banke a poslal peniaze na účet vo Švajčiarsku; opäť bol zaň zodpovedný.

Potom poslal ďalších 100-tisíc dolárov - špinavých peňazí - a ďalších 6-tisíc a napokon ďalších tisíc. V deň, keď mu "partneri" napísali, že jeho peniaze by sa konečne mali uvoľniť, ho zatkli.

Dôverčivý alebo vinný?

Pri procese s Worleym obhajoba tvrdila, že bol len dôverčivý a že sa stal obeťou podvodníkov bez škrupulí. No prokuratúra poznamenala, že osnoval plán na prevedenie peňazí do USA bez platenia daní, že bol ochotný podplácať nigérijských bankových úradníkov, že tvrdil, že je predstaviteľ letectva a ignoroval všetky náznaky, že sa zaplietol do zločinného podnikania. Porota ho uznala vinným zo všetkých bodov obžaloby.

Worleyho prípad nie je nijako výnimočný. V roku 2005 dostala Federálna obchodná komisia USA 55-tisíc sťažností týkajúcich sa takýchto podvodov. Odhaduje sa, že podvody s poplatkami vymáhanými vopred vyniesli len v USA vyše 100 miliónov ročne.

Worleyho podfukári zmizli, len čo si boli istí, že z obete už nevyžmýkajú ani cent. Jeho účty boli zmrazené. No predtým, než ho eskortovali do väzenia, Worley popustil uzdu svojej zúrivosti: "Nenávidím, ako ste ma využili, vy sviniari," napísal Ndukovi. "Nastane váš deň, keď vás bude súdiť Boh, a aj môj deň príde. Hanbím sa a cítim sa zneuctený a trápne pred mojou rodinou. Myšlienky na samovraždu sa mi preháňajú hlavou a lomcuje mnou hnev na vás, opovrhnutiahodných. V tejto chvíli nenávidím život a chcem zomrieť. Celý život sa mi rozpadá, moja rodina, moja farnosť, moja povesť a všetko, pre čo som celý život pracoval. Dobrý Bože, pomôž mi. Tak strašne sa bojím."

Nigéria: Tango je pre dvoch

Podvody s poplatkami vopred sa začali šíriť v polovici 80. rokov, keď klesajúce ceny ropy zničili nigérijskú ekonomiku a jej relatívne vzdelané, po anglicky hovoriace a proti korupcii ľahostajné obyvateľstvo hľadalo nové spôsoby, ako prísť k peniazom. Tieto podfuky známe ako sprisahania 419 (pre paragraf v nigérijskom Trestnom zákonníku) sa ešte viac rozšírili v 90. rokoch, keď internet umožnil podvodníkom lepší prístup k potenciálnym obetiam.

Je všeobecne známe, aké ťažké je odhadnúť straty spôsobené podvodmi 419. Ministerstvo spravodlivosti USA tvrdí, že dosahujú "rozmery epidémie", zatiaľ čo Úrad pre férový obchod Veľkej Británie vyhlásil v októbri 2007, že viac ako 3,2 milióna Britov odovzdalo hotovosť po tom, čo dostalo podvodnícke e-maily, a že podfuky 419 stoja krajinu 3,5 miliardy libier ročne. Úrad tiež povedal, že asi jedno percento z milióna ľudí, ktorí dostávajú e-maily a faxy 419, s úspechom podvedú.

Centrum sťažností na internetové podvody povedalo, že iba jeden zo zločinov 419 obete ohlásia, prevažne pre hanbu a rozpaky obetí.

Takéto podvody siahajú vo Veľkej Británii až do 16. storočia, keď šľachticov klamali listami zaprisahávajúcimi o pomoc pri oslobodení fiktívneho aristokrata väzneného v cudzine. Najnovšie nigérijské sprisahania si môžu vymýšľať tajný poklad, dedičstvo, alebo dokonca ženu v núdzi, pričom to všetko vyžaduje, aby korisť uhradila platbu vopred.

Keď sa obete rozhodnú zúčastniť, nielenže môžu prísť o svoje peniaze, ale riskujú aj únos alebo vraždu, ak prijmú pozvanie podvodníkov 419 vycestovať do zahraničia, aby si vyzdvihli poklad.

Iba málo z týchto podvodníkov sa dostane za mreže. Pamätnú výnimku tvorí 52 ľudí zatknutých v Amsterdame v roku 2004, traja ľudia zatknutí v roku 2005 v Nigérii za to, že obrali brazílskeho bankára o 242 miliónov dolárov, čím spôsobili bankrot banky. V tomto prípade dostal Emmanuel Nwude 35 rokov, Nzeribe Okoli 12 a gazdiná Amaka Anajemba 2,5 roka. Nariadili im vrátiť peniaze a skonfiškovali im luxusné domy v Nigérii, vo Švajčiarsku a v USA.

Pred dvoma týždňami zhabala polícia v štyroch štátoch vyše miliardy dolárov vo falšovaných šekoch 419 v štyroch krajinách vrátane Nigérie.

"Nebolo by podvodov 419, keby neexistovali chamtivé, dôverčivé a na zločin náchylné obete, ochotné žať, čo nesiali," vyjadrilo sa nigérijské veľvyslanectvo vo Washingtone vo vyhlásení z roku 2003.