GIBRALTÁR. Takmer 20tisíc voličov žijúcich na území teritória, o ktoré sa už desaťročia sporia Briti so Španielmi, včera rozhodovalo o budúcej vláde.
Kúsok územia, ktorý tvorí bránu do Stredozemného mora, je britskou kolóniou od roku 1830. V poslednon období však Londýn, ktorý má pod palcom už len rezort obrany a zahraničia, prenechal Gibraltáru viaceré právomoci.
Stále pritom dohliadajú na finančnú stabilitu svojho zámorského teritória. To zarába najmä na turistike a námornej doprave, ktorá je nútená využívať Gibraltársku úžinu. Práve priveľká ekonomická závislosť od externého zdroja príjmov je najväčšou výčitkou opozície voči vláde, ktorá je pri moci už dvanásť rokov.
Tri funkčné obdobia má za sebou šéf kabinetu Peter Caruana, ktorého sociálni demokrati dúfajú, že aj v rozšírenom parlamente sa im podarí získať väčšinu. Podľa novej ústavy, schválenej minulý rok, sa volí sedemnásť namiesto doterajších pätnástich členov parlamentu. Voliči musia zaškrtnúť desať kandidátov a strany budú potrebovať aspoň deväť miest, aby mohli vytvoriť vládu. Opozičná koalícia socialistov a liberálov mala podľa posledných prieskumov rovnaké šance na úspech.
Obvinenia z prospechárstva
Medzi 27 kandidátov sa dostalo aj šesť nominantov Progresívnej demokratickej strany a dvaja nezávislí. Jeden z nich Charles Gomez ostro vystúpil proti terajšej vláde. „Gibraltár spravujú pre benefity malej skupiny ľudí na úkor väčšiny. Ľuďom, ktorých volíme, ide v prvom rade o vlastné finančné záujmy a záujmy úzkeho okruhu biznismenov,“ citoval Gomeza server angus–reid.com.
Všetky politické zoskupenia sľubujú voličom väčšiu nezávislosť od Veľkej Británie. Spoluúčasť Španielska na správe Gibraltáru v roku 2002 voliči rázne odmietli v referende. (toh)
