BRATISLAVA. Od januára by mala začať pôsobiť Rada vlády pre rodovú rovnosť pod vedením ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny.
Medzi jej 39 členmi by mali byť štátni tajomníci jednotlivých ministerstiev, zástupcovia krajov, zamestnávateľov, odborov, Štatistického úradu, akademickej obce či ombudsman. Zastúpenie mimovládnych organizácií sa oproti pôvodnému ministerskému návrhu zvýšilo z jedného na troch členov.
Prepracovaný návrh je už podľa Oľgy Pietruchovej zo združenia Možnosť voľby vyhovujúci a verí, že ho vláda dnes schváli. Podľa nej bola oblasť rovnoprávnosti žien a mužov doteraz riešená len okrajovo.
Janka Debrecéniová zo Združenia občan a demokracia však ľutuje, že došlo k zníženiu úrovne z pôvodne navrhovaných ministrov na štátnych tajomníkov. Považuje za dobré, že rada bude mať svoj exekutívny a konzultačný výbor, v ktorých by sa mohol tretí sektor odborne angažovať. Jeho zastúpenie v rade považuje totiž stále za nedostatočné.
Proti zriadeniu rady ako nepotrebného byrokratického orgánu takmer za 4,5 milióna ročne vystúpil ešte v lete Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika. Dnes chce iniciovať „kon kurenčnú“ mimovládnu Radu pre prirodzenú rôznorodosť, ktorá chce monitorovať činnosť novozriadenej rady vlády.
Analytička Konzervatívneho inštitútu pre vzdelávaciu politiku Zuzana Humajová totiž považuje odbúravanie rodových stereotypov za nebezpečné. Filozofia „gender mainstreamingu“ má podľa nej ľavicové zafarbenie a ohrozuje tradičné vzťahy v rodine. Tvrdí, že by nemali byť stigmatizované tie ženy, ktoré si rodinu zvolia ako svoju hlavnú náplň.
Práve o možnosti výberu hovoria aj zástankyne rodovej rovnosti. V súčasnosti je pôrodnosť vyššia v tých krajinách Európy, kde sa viac presadzujú princípy rodovej rovnosti.
Rodová rovnosť patrí medzi hlavné princípy Európskej únie.
V rámci prebiehajúceho roka rovnosti príležitostí vzniklo na Slovensku internetové poradenské centrum (www.rodovarovnost.sk), ktoré chce odstraňovať predsudky proti vyrovnávacím opatreniam.
