Vystúpil som na literárnom festivale v českom mestečku. Sám. Mal to byť večer súčasnej slovenskej literatúry, ale napriek pôvodnému súhlasu bol nakoniec jeden autor vyťažený v zamestnaní, druhý uprednostnil úplne inú prácu a tretia sa ospravedlnila. Zdá sa, že slovenská literatúra je na vymretie, pretože jej autori na ňu buď nemajú čas, alebo vyhľadávajú lukratívnejšie záľuby. Ešte aj narýchlo zohnaný náhradník, moderátor, jeden z mála českých znalcov našej prózy, sa nedostavil pre chorobu manželky.
Účasť na podobných podujatiach sľubujem zriedkavo, ale keď už, tak prídem, hoci, ako je známe, honoráre bývajú smiešne a publika málo. No vážim si, keď ma osloví niekto z milej provincie a z inej literárnej i jazykovej kultúry.
Organizátorom akcie bol sympatický mladý učiteľ ako zo starého českého filmu. Cez deň riaditeľuje na miniatúrnej základnej škole na dedine so smiešnym starobylým menom a po večeroch usporadúva koncerty, režíruje divadelné predstavenia a sám v nich aj hráva. Spáva málo, víkendy nepozná. To všetko robí za vlastné a jeho jedinou odmenou je väčšinou čapované pivo a nenávisť mnohých spoluobčanov, ktorí sa sťažujú, že v mestečku už nie je taký vytúžený pokoj ako kedysi. Ani starosta jeho aktivitami nie je bohvieako nadšený, lebo kultúru síce vykazovať treba (ale na to má predsa na hlavnej ulici kino!), ale na pracovnom stole mu pribúdajú protestné listy.
Ťažko sa mi odpovedá na otázku, prečo ešte na akcie do takýchto malých miest chodievam. Asi z podobných dôvodov, ktoré slávneho amerického básnika a profesora literatúry pred dvoma týždňami priviedli k súkromnému čítaniu v bratislavskej rezidencii veľvyslanca - hoci má isto iks oveľa lukratívnejších ponúk. Napriek hŕstke divákov hodinu a pol s plným nasadením hovoril o svojej vášni ku knihám a k písaniu. V USA mi spisovatelia a profesori na univerzitách často hovorili, že cestujú na podujatia aj zadarmo iba preto, aby ukázali inú kultúru Ameriky, než aká sa vo svete bežne povrchne vníma - od akčných veľkofilmov cez policajné televízne šou až po hamburgery s kolou.
Hlavne dnes, keď u nás ministerstvo kultúry de facto prestalo pracovať, je v istom zmysle povinnosťou tých zvyšných aktívnych spisovateľov a ďalších kreatívnych ľudí predstavovať svoju tvorbu a krajinu, a tým okrem iného dokazovať, že je iná, hádam lepšia, než sú jej politici. Preto sa oplatilo pre dvadsať obyvateľov českého mestečka čítať. Dúfam.