BRATISLAVA. So svojimi 208 centimetrami je najvyšším hráčom v prvej stovke svetového rebríčka od roku 1973. K tomuto prívlastku naj pridal chorvátsky tenista Ivo Karlovič v posledných dňoch dva ďalšie.
Po turnaji v Tokiu, kde si zahral semifinále, sa dostal na 24. miesto vo svetovom rebríčku. Najvyššie vo svojej kariére. Navyše sa počas štvrťfinálového zápasu s Austrálčanom Hewittom ako štvrtý hráč v histórii dostal cez hranicu 1000 es v jednej sezóne.
Chorvátski a americkí bombardéri
Štatistiky počtu es počas jednej sezóny začala Asociácia tenisových profesionálov evidovať v roku 1991. Prvým hráčom, ktorý prekročil tisícku, bol Američan Pete Sampras. V roku 1993 súperom uštedril 1011 es.
Potom bol dlho kráľom tejto štatistiky jediný hráč - Chorvát Goran Ivaniševič. Počas kariéry sa mu spomínanú hranicu podarilo prekročiť štyrikrát. Je držiteľom zatiaľ absolútneho rekordu. V roku 1996 nastrieľal 1477 es.
Do elitnej spoločnosti sa v roku 2004 dostal druhý Američan Andy Roddick (1019 es). Štvrtým do partie je práve Ivo Karlovič.
Minulý týždeň v Tokiu sa vo víťaznom štvrťfinálovom zápase s Hewittom dostal na hranicu 1019 es, v prehranom semifinále proti Španielovi Ferrerovi pridal ďalších desať.
Kto je lepší?
Pondelková štatistika Iva Karloviča, 1029 es v 51 zápasoch mu stačí na priebežné pohodlné prvé miesto v tohtoročnom rebríčku, ktorý zohľadňuje len tento údaj.
Ďaleko za ním je na 2. mieste ďalší Chorvát Ivan Ljubičič (796 es v 57 zápasoch). Zatiaľ na treťom mieste je Američan Roddick (708 - 59). Toho mnohí považujú za tenistu s najlepším podaním. Takže kto je lepší, nebezpečnejší? Roddick alebo Karlovič?
Štatistika nám v tomto prípade až tak veľmi nepomôže. Roddick miestenku v klube „tisícesových“ už tri roky má, navyše má najtvrdšie podanie.
V roku 2004 mu v Davis cupe proti Bielorusku namerali rýchlosť 249 km za hodinu.
Karlovičovo najtvrdšie podanie je zatiaľ 246 kilometrov za hodinu, ale v rukách má iný tromf - najviac es v jednom zápase. Pred dvoma rokmi vo Wimbledone zaznamenal v zápase 1. kola proti Talianovi Braccialimu neuveriteľných 55 es.
Ale ani jeho súper sa nenechal zahanbiť, pridal ďalších 33. Paradoxne, Karlovičovi vtedy ani takáto kanonáda na víťazstvo nestačila.
Vyššia sieť alebo zvláštne turnaje
Aj ďalší Chorváti Ljubičič a Ančič patria do légie skvele podávajúcich hráčov. Ďalšími sú Američania Sam Querry alebo John Isner. Všetci merajú okolo dvoch metrov a viac.
Pred dvoma rokmi si po zápase proti Ivovi Karlovičovi majster returnov Andre Agassi iba povzdychol. „Má neuveriteľný servis. Nie je to ani tak v jeho tvrdosti, ale skôr v trajektórii. Najprv si myslíte, že lopta bude dlhá a naraz na ňu nedosiahnete. A naopak.“
Hráči si po prehrách s vysokými a dobre podávajúcimi hráčmi občas posťažujú. „Kazia tenis, nevedia nič iné, len podávať.“ Navrhujú zaviesť pre nich zvláštne turnaje, niektorí dokonca vyššiu sieť. „Takého hráča treba na servise čo najviac vyrušiť, znepríjemniť mu to. Meniť postavenie na príjme, najmä za stavu, keď je šanca na prelomenie podania. Sú to skôr taktické veci,“ vysvetľuje bývalý tenista Karol Kučera, ktorý mal veľmi kvalitné returny.
„Ak si súper dobre naštuduje ich hru, na 60 až 70 percent sa intuitívne dá vystihnúť, predvídať smer podania. Veľmi často takéto zápasy dospejú do tajbrejku, a to je potom skoro vopred stratená záležitosť. Preto treba využiť každú šancu na prelomenie podania. Ja som navyše zvykol trénovať tak, že na mňa podávali nie zo základnej, ale už z čiary podania.“
Z dobre podávajúcich tenistov Kučera spomenul Američana Roddicka alebo Brita Rusedského. „Hral som aj proti Karlovičovi, bolo to síce v Paríži na Roland Garros na pomalšej antuke, ale aj tak som jeho podanie chytal úplne vzadu, nalepený na plachte, na ktorej sú reklamy.
(slo)
