Pol roka po prezidentských voľbách je hyperaktívny Nicolas Sarkozy všade. Keď sa hovorí o ľavici, je to skôr o jej rozkole. Cítite sa v defenzíve?
„O to väčšiu cítim zodpovednosť. V prezidentských voľbách som získala podporu 47 percent Francúzov, teda 17 miliónov voličov, a oni odo mňa zodpovednosť očakávajú. Preto som sa znovu vrhla do práce - vyslovujem sa, k čomu je treba, prijímam pozvania na konferencie ako tu v Prahe a veľmi sa snažím o obnovenie ľavice.“
Prezident Sarkozy priviedol do vlády niekoľko osobností z radov socialistov a v tejto taktike naďalej pokračuje. Nebojíte sa ďalšieho oslabenia strany?
„Odpoveď je na nás - aby sme sa my socialisti znovu stali atraktívnymi. História vystavila faktúru pravicovej vláde za to, čomu sa hovorí daňový balíček. Daňové úľavy pre najbohatších začínajú Francúzov znepokojovať a k rastu ekonomiky nedochádza. Hovorilo sa o vyššom zdanení spotreby zvýšením DPH, od toho však vláda ustúpila. Ekonomická situácia teda nie je dobrá a Sarkozyho sľuby sa neplnia. Treba podporiť hlavne malé a stredné podniky a investovať do výskumu. Namiesto toho dávame 15 miliárd eur tým najbohatším.“
Kritizovali ste Sarkozyho zahraničnú politiku. Kde sú jej najväčšie chyby?
„V mnohých veciach obrátil a nehovorí pravdu. Počas kampane hovoril niečo iné a teraz niečo iné robí. Vezmite si napríklad Hizballáh (libanonské hnutie, pozn. red.). Počas volebnej kampane ho prirovnal k Hitlerovi a dnes prijíma zástupcu Hizballáhu francúzsky minister zahraničia. Sarkozy hovoril, že je proti vstupu Turecka do Európskej únie a dnes o tom znovu diskutuje. V zahraničnej politike panuje napätie a obávam sa, že hlas Francúzska stráca vo verejnosti vážnosť.“
Ako hodnotíte politické angažovanie Cécilie Sarkozyovej v Líbyi?
„Bez komentára.“
Francois Hollande budúci rok skončí ako generálny sekretár francúzskej socialistickej strany. Ste pripravená ho nahradiť?
„Ešte som sa nerozhodla, pracujem však na obnovení ľavice.“
V mnohých veciach obrátil a nehovorí pravdu. Počas kampane hovoril niečo iné a teraz niečo iné robí.
Segolene Royalová
Autor: Milan Rokos, Lidové noviny
