BRATISLAVA. Minister kultúry a podpredseda Smeru Marek Maďarič v sobotu spochybnil, že po druhej svetovej vojne príslušníkov maďarskej menšiny zo Slovenska do Maďarska deportovali pre ich národnosť.
„Ja hovorím, že nebol ani jeden Maďar vysťahovaný a presídlený do Maďarska preto, že bol Maďar,“ vyhlásil podpredseda Smeru v Slovenskom rozhlase v relácii Sobotné dialógy. Podľa neho sa presuny slovenských Maďarov do Maďarska uskutočnili iba na základe medzištátnej dohody o výmene obyvateľstva a vysídlení boli iba „zradcovia a kolaboranti“. Akcia sa nedotkla nevinných.
Proti ministrovým slovám, sa počas debaty ohradil predseda SMK Pál Csáky. Maďaričove tvrdenia popierajú aj slovenskí odborníci. „Vyberali ich národné výbory, robili zoznamy a potom ich sťahovali za hranice. Ak niekto tvrdí, že to boli iba zradcovia a kolaboranti, nie je to pravda. V praxi to prebiehalo tak, že boli vysídlené celé rodiny, nielen tí, ktorí mali nejaký podiel viny. Celkom iste na to doplatili aj nevinní ľudia. Všetko bolo dané miestnymi autoritami, ktoré mali rôzne motivácie,“ hovorí historik Dušan Kováč.
Návrh československej vlády na organizované vysťahovanie asi pol milióna Maďarov podľa vzoru odsunu Nemcov po vojne západné mocnosti odmietli. ČSR sa však podarilo presadiť vzájomnú výmenu desiatok tisíc maďarských a slovenských rodín.
Slováci z Maďarska sa do výmeny obyvateľstva hlásili dobrovoľne, Maďari zo Slovenska boli na vysídlenie určovaní proti svojej vôli. Množstvo Maďarov tiež muselo nastúpiť na nútené práce do Česka.
Okrem toho dochádzalo najmä v roku 1945 k „divokému odsunu“ Maďarov. Krátko po skončení bojov boli zo Slovenska rýchlo vysťahovaní nielen Maďari, ktorých tam prisťahovali po pričlenení južného Slovenska k Maďarsku na jeseň 1938. „Živelné vyháňanie Maďarov ako akt národnej pomsty a počiatok ich hromadného odsunu sa uskutočňoval s vedomím vlády a politických činiteľov,“ napísal český historik Karel Kaplan v knihe Pravda o Československu 1945 – 1948.
Sziliová mlčala, Csáky nie
Csákyho prejav predsedníčku maďarského parlamentu nadchol.
Predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová sa v sobotu v bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice zúčastnila na spomienke na povojnové vysídlenie Maďarov zo Slovenska. Akcia sa začala omšou na uzmierenie, ktorú spolu slúžili slovenský a maďarský kňaz. Spomenuli pri nej minuloročné spoločné vyhlásenie slovenskej a maďarskej katolíckej cirkvi o vzájomnom odpustení.
Sziliová sa dôsledne vyhýbala akýmkoľvek verejným prejavom a neodpovedala ani na otázky novinárov. Aj pamätník obetiam vysídlenia odhaľovali iní, ona k nemu iba položila veniec. „Pani predsedníčka si myslí, že by mali politici v takejto pohnutej chvíli mlčať,“ povedal SME šéf jej úradu György Kerényi.
VIDEO: Sziliová v Podunajských Biskupiciach
Iný názor mal predseda SMK Pál Csáky, ktorý Sziliovú sprevádzal. Po odchode väčšiny slovenských novinárov vystúpil v rámci kultúrneho programu. Rozprával po premietnutí dokumentárneho filmu so svedectvami vysídlených Maďarov. „Ak niekto niekomu ublíži, dá sa to riešiť iba pomocou jedného drobného slova: prepáčte,“ povedal o povojnovom vysídlení Maďarov.
Zákon o odškodnení
„O tom, čo sa tu stalo a ako sa to stalo, nemôže byť pochýb,“ povedal Csáky o vysídľovaní. Konflikt medzi Slovákmi a Maďarmi sa podľa neho nemôže vyriešiť bez ospravedlnenia slovenskej strany. „Ak by sme ešte dokázali prijať zákon o odškodnení, vedeli by sme pre túto otázku nájsť veľmi jednoznačné, elegantné a humánne konečné riešenie.“ V sále kultúrneho domu ho počúvali potomkovia rodín vysídlených z Podunajských Biskupíc. Sziliová vyšla Csákymu pri odchode z pôdia naproti a dala mu pusu.
S politikmi SMK nerokovala
SMK na stretnutí zastupoval aj prvý podpredseda József Berényi a poslanec László Nagy. Zo Sziliovou sa zvítali v miestnej škole. Obe strany tvrdili, že k politickým rokovaniam nedošlo. „Prišli sme na pozvanie Csemadoku, rovnako ako mnohí ďalší, nerokovali sme spolu,“ povedal Berényi. Dodal, že maďarskí voliči účasť svojich predstaviteľov na podobných akciách očakávajú.
„Iba sme vypili kávu, trvalo to asi desať minút. Neprišli sme robiť politiku, ale vyjadriť spolucítenie s vysídlenými Maďarmi,“ povedal poslanec maďarského parlamentu Alajos Géczi Molnár. Dôstojnosť osláv vraj má byť aj pozvaním pre slovenských predstaviteľov, aby sa na podobných akciách zúčastnili. Či ich pozvali do Biskupíc však Géczi nevedel, vraj to bola vec organizátorov.
Peter Morvay
| Sziliová si počas návštevy pozrela aj výstavu o vysídlení Maďarov. Jeden z panelov predstavuje obrázky údajných hlavných vinníkov: Beneša, Gottwalda, Husáka a Clementisa. FOTO SME – TIBOR SOMOGYI |
Stĺpček Mariána Leška
Národný Maďarič
Minister Marek Maďarič ako prvý označil Andreja Hlinku za otca národa a až potom to SNS dala do zákona.
Minister ako prvý tiež vyhlásil: „Ja hovorím, že nebol ani jeden Maďar vysťahovaný alebo presídlený do Maďarska preto, že bol Maďar.“
Maďarič nielenže hovorí také veci, ktoré nemôže vedieť, ale nechce ani vedieť, čo vlastne hovorí.
Na to, aby ktokoľvek mohol tvrdiť, že ani jeden Maďar nebol vysťahovaný, lebo bol Maďar, by musel poznať každý individuálny prípad z desiatok tisíc presídlení.
Čo nemôže vedieť ani historik, nesmie vyhlasovať politik a laik.
Historici už preukázali, že okrem Maďarov, ktorí odišli dobrovoľne-nasilu, boli mnohí k odchodu donútení proti svojej vôli.
Keby chcel minister kultúry vedieť, o čom hovorí, tak by si prečítal knihu Katalin Vadkerty, za ktorú len pred štyrmi rokmi dostala Cenu Dominika Tatarku.
Záhada, prečo sa v koalícii dominantný Smer dostal do vleku SNS, je o niečo jasnejšia po zistení, že Sivá eminencia Ficovej strany je národniar Slotovho strihu.
Autor: (pm, mp); VIDEO: Eugen Korda
