BRATISLAVA. S médiami, ak medzi ne nepočítame internet, trávime čoraz menej času. Inak sa k nim aj správame. Cítime menšiu potrebu obmieňať najmä noviny a rádiá. Na druhej strane sa nechávame očariť čoraz väčšou ponukou - ak máme doma káblovku, prepíname viac ako kedysi. Alebo si pri sobotnom nákupe kúpime týždenník či mesačník, o ktorom sme doteraz sotva počuli – lebo sme zvedaví. Ukazuje to analýza, pri ktorej mediálna agentúra Unimedia využila najmä deväťročnú históriu údajov z prieskumu Market, Media @ Lifestyle.
Tlači sa darí. Medzi vernými
Ak si denníky predstavíme bez ich online vydaní, tak najväčším porazeným v boji o pozornosť publika sú jednoznačne ony. Počet ľudí, ktorí sa na dennej báze kontaktovali s denníkmi, klesol oproti roku 1998 skoro o pätinu. Klesá aj počet rôznych novín, ktoré si prečíta priemerný človek. Inak povedané, ľudia už presnejšie vedia, ktorý je ten ich titul. Analytik Unimedie Boris Pokorný ponúka dva možné dôvody – ľudia majú menej času a noviny sa im zdajú dosť drahé na to, aby si ich kupovali viacero. Keď sa v Unimedii pozreli na to, ako často si ľudia kupujú (čítajú) dennú tlač, zistili, že ubúda tých, čo čítajú takmer každý deň alebo iba náhodne. Typický čitateľ denníka je tak čoraz viac človek, ktorý síce nemá noviny predplatené ale ich kupovanie patrí k jeho bežnému dňu (alebo jeho kolegov či rodiny).
Tlaku internetu, ostatných elektronických médií a menšieho času na relax odolávajú v tlači najlepšie týždenníky. Aj im ubudlo čitateľov, ale najmenej výrazne. „Možno to pripísať na vrub obrovskému nárastu titulov v tomto segmente,“ hovorí Pokorný.
Ako sme sa v minulej dekáde menili, vidno aj na problémoch, ktoré majú s čítanosťou mesačníky. V ich prípade nepomáha ani evidentne väčšia pestrosť ponuky v stánkoch. Odišli im najmä stabilní čitatelia. Mesačníky si väčšinou polepšili len medzi ľuďmi, ktorým sa jednotlivé tituly dostali do ruky len raz za rok. Vo výbere mesačníkov je viac náhody ako kedysi. „Reklama, pekná obálka alebo napríklad to, že práve teraz chceme čítať o prerábaní bytu, hrá pri mesačníkoch oveľa väčšiu úlohu ako kedysi,“ ponúka jednu z interpretácií analytik Unimedie.
Lepšia ponuka zaberá
Medzi posunmi životného štýlu k menej ohrozeným druhom patria rádiá. Celkovo ich oproti roku 1998 počúvame v priemere o 40 minút denne menej, stále je to však približne tri a pol hodiny. Problém majú stanice Slovenského rozhlasu – im ubudlo na počúvanosti 50 minút denne. Rastom vlastného priemeru o 35 minút na deň to vyvažovali tie súkromné stanice, ktoré možno chytiť na takmer celom Slovensku.
Z porovnania dát o správaní obyvateľov Slovenska v posledných deviatich rokoch možno za najviac nepravdivý mediálny mýtus vyhlásiť tvrdenia o strate pozícií televízie. Je to naopak, spomedzi klasických médií boli televízne kanály zasiahnuté stratou pozornosti najmenej.
Ukazuje sa, že im technológie pomáhajú. Tam, kde vďaka káblovkám, satelitu a digitálnej televízii rastie počet staníc, medzi ktorými sa dá prepínať, rastie aj čas strávený pred televízorom. S tým súvisí aj to, že ľudia si pri televízore viac vyberajú, menej pozerajú svoj jeden najobľúbenejší kanál.
Internet už rastie kvadraticky
BRATISLAVA. Jediné médium, ktoré v minulej dekáde získavalo, a to výrazne, bol internet. K prelomu došlo po roku 2002. „Odvtedy sa krivka ukazujúca jeho používanie mení čoraz viac z lineárnej na kvadratickú,“ hovorí analytik Pokorný.
V súčasnosti 70 percent ľudí starších ako 14 rokov tvrdí, že vedia, čo je internet. Počet tých, čo ho aj naozaj používajú, bol v lete tohto roku 42 percent. Práca s internetom je čoraz menej náhodná. Preto pribúda ľudí, ktorí s ním robia v práci alebo doma. Klesá postavenie internetových kaviarní a pozeranie webu u známych. Pre toho, kto surfuje rád, už asi cena nehrá úlohu.
Rastie aj frekvencia surfovania. Dvanásť percent ľudí vyhlasuje v prieskume, že pracovalo s internetom včera. Počet ľudí navštevujúcich web klesol len medzi tými, ktorí sa s ním stretávajú menej ako raz za týždeň. Vyzerá to, že ak sa už niekto v súčasnosti zoznámi s internetom, rýchlo prejde k jeho častému používaniu.
(kc)
