BRATISLAVA. Ministerstvo práce prišlo s novým návrhom na podporu dlhodobo nezamestnaných. Riešením by mali byť takzvané sociálne podniky. V nich by znevýhodňovaní ľudia mali tvoriť najmenej 30 percent z celkového počtu zamestnancov počas jedného roka. Na vznik takéhoto miesta poskytne rezort práce dotáciu.
Ministerstvo predpokladá, že priemerné ročné výdavky na jedného zamestnanca, ktorý bol pred prijatím do pracovného pomeru v kategórii znevýhodnených, bude 30tisíc korún.
Zamestnanci sociálneho podniku by mali pracovať v riadnom pracovnom pomere a na základe pracovnej zmluvy.
Požiadať môže každý
Rezort práce chce, aby čo najviac podnikov mohlo získať postavenie sociálneho podniku. Preto oň môže požiadať každý zamestnávateľ bez ohľadu na právnu formu. Ministerstvo predpokladá, že takýmito „sociálnymi“ zamestnávateľmi budú najmä obce. Najmenej polovicu zisku by mal totiž podnik použiť na svoj rozvoj. O žiadosti na udelenie statusu sociálneho podniku bude rozhodovať Ústredie práce.
Bývalý štátny tajomník ministerstva práce Miroslav Beblavý považuje myšlienku zapájania dlhodobo nezamestnaných prostredníctvom sociálnych podnikov za dobrú.
V súčasnom návrhu však vidí niekoľko problémov. „Udeľovanie licencií sa mi zdá zbytočne administratívne náročné. Podniky v zahraničí fungujú aj bez toho, aby mali štatút sociálneho podniku,“ povedal Beblavý. Otvorená je aj možnosť dotovania podnikov.
Hovorkyňa rezortu práce Oľga Škorecová však tvrdí, že vznik sociálneho podniku nebude štát podporovať už iným príspevkom okrem toho na vytváranie a udržanie pracovných miest. Škorecová zároveň tvrdí, že podpora vzniku sociálnych podnikov nebude na úkor podpory ďalších nástrojov aktívnej politiky. V prvom polroku tohto roka prostredníctvom nástrojov aktívnej politiky trhu práce išlo na vytvorenie 7200 pracovných miest vyše 600 miliónov korún.
Prvý projekt bude v Rimavskej Sobote
Skúšobným projektom by mal byť sociálny poľnohospodársky podnik v okrese Rimavská Sobota. O návrhu už pred dvoma týždňami rokovala aj vláda.
Podľa Beblavého však viac pracovných miest môže reálne vzniknúť hlavne v službách, ako je napríklad opatrovateľstvo alebo obchod.
Vo vládnom návrhu sa objavili aj riziká sociálneho podniku, ako je napríklad nezvládnutie riadenia alebo vysoké náklady.
Neobjavili sa však v ňom skúsenosti z minulosti, keď sa zneužívali príspevky na ťažko zamestnateľné osoby.
Znevýhodnený uchádzač
občan mladší ako 25 rokov, ktorý je po absolvovaní školy aspoň dva roky bez práce,
občan starší ako 50 rokov,
občan vedený aspoň 12 mesiacov za predchádzajúcich 16 mesiacov v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
občan, ktorý pre rodičovstvo ešte nepracoval ani neštudoval,
rodič alebo iná osoba starajúca sa o tri a viac detí alebo osamelý občan starajúci sa o dieťa,
občan so zdravotným postihnutím a niektoré ďalšie kategórie osôb.
Zdroj: ministerstvo práce
Výhody a riziká
Výhody sociálneho podniku:
vytvorenie pracovných miest pre znevýhodnených uchádzačov,
zapojenie dlhodobo nezamestnaných do pracovného pomeru,
ďalšie vzdelávanie a rekvalifikácia zamestnancov.
Riziká sociálneho podniku:
nezvládnutie riadenia, nedostatok vedomostí manažmentu,
nekvalitný podnikateľský zámer,
nedôvera k výrobkom, službám zo strany potenciálnych zákazníkov,
nedostatočná motivácia u zamestnancov,
zneužitie príspevku.
Autor: vf
