echod pre chodcov, v momente, keď zastanem na okraji chodníka a zamáva na pozdrav, keď zaďakujem.
Angličania sú zvláštny národ. Napriek ich povesti konzervatívnych suchárov z nich mám práve opačný dojem. Podľa mňa sú srdeční a otvorení a často príjemne vtipní.
Zo začiatku som sa cítila trochu nesvoja. Nebola som zvyknutá na to, že sa so mnou predavačky v obchodoch rozprávajú. Počas blokovania tovaru si vymeníme názory na najnovšie udalosti v správach či klebety, pochválime sa, čo sme robili v sobotu večer a najvďačnejšou témou bolo v posledných mesiacoch moje tehotenstvo, či nové bábätko. Niekedy sa dokonca zakecáme a pokračujeme, aj keď je nákup pobalený. Čo na tom, že nabudúce ma určite bude obsluhovať niekto iný. Ale aspoň mám pocit, že za pokladňou sedela skutočná osoba a nielen zamestnanec, ktorého jedinou úlohou je nablokovať môj nákup. Tu sú ľudia k sebe väčšinou ohľaduplní, uvoľňujú si navzájom cestu, zaďakujú či ospravedlnia sa. Usmejú sa na mňa na ulici, pozdravia, nakuknú do kočiara, či začnú so mnou rozhovor.
Zvlášť som si to uvedomila počas môjho nedávneho pobytu v britskej nemocnici. Po častých reportážach o hororovom stave britského zdravotníctva som bola pripravená na všetko. Ok, podlaha nebola najčistejšia, ale tento mierny nedostatok viac než dostatočne vykompenzoval nemocničný personál. Počas tých pár dní bolo o mňa nielen výborne postarané, ale sestričky nám dali jednoznačne najavo, že nie sme pre nich iba ďalší z množstva pacientov. Pamätali si nielen naše mená, ale vedeli o nás i kopec iných, pre náš pobyt v nemocnici nepodstatných informácií. Boli nám k dispozícii i týždne po prepustení z nemocnice, keď sme si nevedeli rady s novým bábätkom.
Podľa mňa to nie je tým, že tam tie predavačky, sestry a všetci ostatní majú väčší dôvod na úsmev a ľudský prístup ako doma na Slovensku. Väčšinou tiež pracujú za minimálnu mzdu, ktorá je pri súčasných cenách nehnuteľností, úverov a celkových životných nákladoch v Británii viac almužnou ako odmenou.
Kedysi dávno som čítala, že je to ako s tým anglickým trávnikom. Zo dňa na deň ho vo svojej záhrade nevypestujete. Chce to totiž týždne, mesiace, možno i roky dôkladnej starostlivosti a práce. Pravidelné strihanie, polievanie, a najmä vyťahovanie nežiaducej buriny.
Autor: Silvia Knowles
