BRATISLAVA, POPRAD. „Po troch desaťročiach sa mohli prví nájomníci nasťahovať do nových bytov v Dolnom Smokovci,“ písali pred rokom miestne noviny. Nebola to dobrá správa pre všetkých. Mesto bytovky stavalo aj na pozemkoch, ktoré mu nepatrili.

Nájomníkom primátor mesta Ján Mokoš byty odovzdal štyri mesiace pred komunálnymi voľbami.

„Nepožiadali nás o súhlas ani nás neprizvali k stavebnému konaniu. Že stavajú na našom, sme sa dozvedeli počas výstavby,“ hovorí jeden z majiteľov pozemkov Valentín Magdolen.

Majitelia mestský úrad niekoľkokrát žiadali, aby preskúmal, či nestavia na cudzom. Nepomohlo im to.

Pozemok je náš!

Magdolenovcov vyvlastnil Mestský národný výbor Vysoké Tatry v roku 1950. Dohodu o navrátení pozemkov s nimi mesto podpísalo v roku 1998. Schválil ju v januári 1999 pozemkový odbor Okresného úradu v Poprade, čím nadobudla právoplatnosť. Za mesto dohodu podpísal exprimátor Gabriel Ondrejkovič.

Pozemky však zostali v katastri zapísané pod dvoma číslami - ako 1851/3, teda číslo, ktoré mal pôvodný vyvlastnený pozemok Magdolenovcov, a ako obrovská parcela číslo 64, do ktorej mesto zlúčilo vyvlastnené pozemky niekoľkých vlastníkov.

„Hovorili sme niekoľkokrát s úradníčkou Ivetou Mazurekovou, vtedy ešte Gromanovou, a tá nás ubezpečovala, že sa vec rieši, že chodí pravidelne na kataster. Keď v roku 2005 začali ľudia hovoriť, že sa tam ide stavať, poslali sme jej fax s identifikáciou pozemku a kópiou listu vlastníctva,“ hovorí Magdolen, ktorý žije v Bratislave. Dostali odpoveď, že im určite patrí iný pozemok, nie ten, na ktorom sa stavia.

„Mesto Vysoké Tatry postupovalo pri výstavbe ako riadny vlastník pozemku zapísaného na liste vlastníctva,“ odpísal im naposledy v apríli tohto roka Ján Mokoš. Magdolenovcom odporučil obrátiť sa na súd.

To už si Magdolenovci dali urobiť nový geometrický plán, ktorý určil, že im skutočne patrí časť parcely 64. Na základe plánu im kataster vydal list vlastníctva, parcelu 64 v ňom už rozdelili na viac častí a Magdolenovcom priznáva parcely 64/10, 64/11, 64/12, 64/14 a 64/13 a 64/15. Kde stoja bytovky a parkovisko? Áno, práve na nich.

Mesto: Nie je to naša chyba

„Očividne sa spoliehali na nevedomosť ľudí. Ja som predtým na katastri nebol, ale teraz som si ho obchodil a dotiahnem to do konca,“ hovorí Magdolen. Chce primeraný nájom za pozemok, náhradu alebo jeho odkúpenie.

Asistentka primátora Monika Šupínová ho bráni. „Mesto nemohlo vedieť o duplicitnom vlastníctve parciel, keďže malo aktuálny list vlastníctva z katastra bez tiarch a obmedzení.“ Chybu podľa nej urobil pozemkový úrad v Poprade, keď parcely 1851/3 a 64 označil za duplicitné.

Riaditeľ pozemkového úradu Peter Lazor hovorí, že chybu nemohol urobiť jeho úrad, lebo ten len schválil dohodu o vydaní pozemkov, ktorú mesto a Magdolenovci v roku 1998 uzavreli. Neodvolala sa ani jedna strana, a tak nadobudla právoplatnosť. „Rozhodnutie prevzala Správa katastra v Poprade 2. marca 1999 pre zápis vlastníckeho práva. Duplicitu pozemkov teda mala zaregistrovať správa katastra,“ vysvetľuje právnik úradu Jozef Nečas.

Ďalší sa súdia

K pozemkom pod bytovkami sa ne­hlásia len Magdolenovci. Jedna z no­vých budov stojí polovicou na parcele 64/15 a druhou na parcele 64/5, o ktorú sa súdi rodina Mišovičovcov z Popradu. „Pomohli mladým ľuďom, ale za naše peniaze,“ hovorí Pavel Mišovič.

Aj tento pozemok vyvlastnilo mesto. Právny zástupca v podaní na súd argumentuje, že vyvlastnenie nie je právoplatné, pretože na vyvlastňovacom dekréte z 21. marca 1977 sa píše, že mesto vyvlastňuje podľa zákona 87/1958, ktorý vtedy už skoro pol roka neplatil.

Mišovičovci už v roku 2004 žiadali mesto, aby im pozemky vydalo. Primátor Mokoš im odpovedal: „Mesto Vysoké Tatry pozemky nevydáva. Odporúčame vám obrátiť sa na pozemkový úrad v Poprade, ktorý posudzuje, či má vlastník nárok na vydanie pozemku.“

Na zatiaľ poslednú žiadosť dostal Mišovič odpoveď od právničky úradu Jany Novoroľníkovej. Tá píše, že zlé číslo zákona vo vyvlastňovacom dekréte neznamená jeho neplatnosť. „Zákon o správnom konaní pamätá aj na možné chyby v písaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozsudku. Chyba môže byť odstránená aj v súčasnosti.“ Dodáva, že chybu mali Mišovičovci napadnúť v lehote, kým rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Teda v čase, keď celú spoločnosť vrátane súdov ovládala komunistická strana, ktorá vyvlastňovanie aj pripravila.

Asistentka primátora aj v tomto prípade opakuje: Tvrdenia pána Mišoviča sme preverovali, pred vydaním územného a stavebného rozhodnutia sme si vyžiadali list vlastníctva, podľa ktorého mesto bolo výlučným vlastníkom pozemku bez tiarch a obmedzení.

Za kontrolu zaplaťte

Mišovič verí, že na súde uspeje. Spolu s ním je na rovnakom vyvlastňovacom dekréte aj Ján Kadlec. Ten sa o pozemok súdil už v roku 2004 a Krajský súd v Prešove rozhodol, že vyvlastnenie nebolo oprávnené. Najmä preto, že im rozhodnutie o vyvlastnení mesto v roku 1950 ani len nedoručilo, čím im znemožnilo vyzdvihnúť si prípadnú náhradu za pozemok v štátnej sporiteľni. Súd sa tiež stotožnil s tvrdením, že sa vyvlastňovalo podľa už neplatného zákona. Vydanie pozemku alebo náhradného pozemku Kadlecovcom mal podľa súdu riešiť pozemkový úrad v Poprade.

Kadlecovci úrad vyzvali, aby konal, minulý rok. Právnik úradu Jozef Nečas vysvetľuje, že úrad čaká na vyjadrenie mesta Starý Smokovec, resp. nástupcu Vysoké Tatry. Pôvodné rozhodnutie o vyvlastnení Kadlecovcov už zrušil, no pre vydanie nového potrebuje od mesta presnú identifikáciu parciel a presný zápis, ktoré parcely sú zastavané a či sú zastavané aj parcely Kadlecovcov. „Mesto na našu žiadosť uviedlo, že nemá potrebné doklady a snaží sa ich získať z iných zdrojov.“ Na doplnenie dôkazov vyzval úrad aj Kadlecovcov.

Mesto dostalo na bytovky dotáciu 7,7 milióna od ministerstva výstavby a úver od Štátneho fondu rozvoja bývania. Najvyšší kontrolný úrad a ministerstvo už dostali podnet na kontrolu, či nedošlo k zneužitiu dotácie. Zložitú situáciu štát zatiaľ neskúmal. Úrad postúpil podnet kontrolórovi mesta Vysoké Tatry, ministerstvo zase Krajskému stavebnému úradu Prešov. Ten od Mišoviča za preskúmanie stavebného povolenia žiada správny poplatok 500 korún, ak chce, aby vec skúmal.

„Nerozumiem tomu. Ja ich upozorňujem, že mohli byť zneužité štátne peniaze, a oni chcú, aby som platil,“ čuduje sa Mišovič. „Nevzdám to, vydržím to aj desať rokov do Štrasburgu,“ hovorí rovnako odhodlane ako Magdolen.