Kosovská oslobodzovacia armáda UCK narástla za tri mesiace roku 1998 z niekoľkých stovák partizánov na 30-tisíc bojovníkov. Polícia tvrdí, že zatiaľ čo počet naverbovaných možno vysvetliť rodovými zväzkami v rámci albánskej komunity, pre financovanie UCK to neplatí. Za to musela UCK byť vďačná albánskym skupinám organizovaného zločinu.Agim Gaši, kosovský Albánec, prišiel do Talianska v januári 1992, vzal si Talianku a usadil sa na predmestí Milána. Klan Gašiovcov sídliaci v juhoslovanskej provincii Kosovo už vtedy pašoval drogy a obchodoval s nimi v hlavnom meste Priština, no kryl to salónmi krásy a realitnými agentúrami. Pásli však po väčšom kšefte: po európskom obchode s heroínom, do ktorého chceli vstúpiť z predsunutých pobočiek v Taliansku, Nemecku a na Slovensku.

V čase svojho prvého zatknutia v roku 1998 viedol Gaši obchod s prostitúciou a heroínom za stovky miliónov dolárov, ktorý siahal od Milána až po nákladné prístavy v Albánsku a po makové polia v Turecku. Polícia tvrdí, že "muly", prevažne nemeckej národnosti a voziace sa na BMW alebo mercedesoch, si vyzdvihli balíčky s heroínom v Miláne, Frankfurte a Bratislave a distribuovali ich ďalej na trhy západnej Európy.

Gaši a jeho komplici si tiež získali úctu miestnej mafie 'Ndrangheta tým, že vytlačili miestne drogové akcie tureckej a kurdskej mafie. "Keď sa tu albánski zločinci začali v roku 1993 objavovať, boli výrazne odlišní od ostatných prisťahovalcov. Sú silne motivovaní a veľmi násilní. Niektorí z nich skutočne vytiahli samopaly na syna talianskeho mafiána. Urobiť to tu, v Taliansku, je neuveriteľné," povedala Francesca Marcelli, talianska policajtka bojujúca proti organizovanému zločinu.

Gaši bol výnimočný aj niečím iným. Po vypuknutí vojny v Kosove medzi Srbmi a miestnymi Albáncami, ktorých bolo 1,8 milióna, začal zrazu nakupovať okuliare s nočným videním, kalašnikovy a nepriestrelné vesty, aby vystrojil vznikajúcu Kosovskú oslobodeneckú armádu - UCK.

Hlavná heroínová trasa

Vo februári 1998 zaútočila srbská armáda na domnelé hniezdo albánskych povstalcov v kosovskej oblasti Drenica, pričom zabili nielen 10 ozbrojených mužov, ale aj 40 civilistov vrátane žien a detí. Obrázky masakru primali tisícky mladých Albáncov z odhadovaného milióna žijúceho v zahraničí vrátiť sa domov a povstať proti Srbom v Kosove.

V lete 1998 sa UCK podarilo postaviť armádu s 30-tisíc mužmi s kalašnikovmi a raketami odpaľovanými z pleca - bazookami. Rýchly rozmach bol dôsledkom nielen tesnej klanovej štruktúry albánskej spoločnosti, ale aj finančných zdrojov z obchodovania s drogami.

Potlačenie obchodu Cosy Nostry s heroínom v Európe a USA koncom 80. rokov zanechalo vákuum, ktoré rýchlo zaplnili albánske skupiny, v ktorých zohrali vedúcu úlohu kosovské rodové klany. Navyše, keďže Balkán sa odjakživa nachádzal na hlavnej heroínovej trase do západnej Európy z Afganistanu a Turecka, chaos spôsobený rozpadom Juhoslávie v 90. rokoch poskytol ešte príhodnejšie prostredie pre organizovaný zločin. A napokon, skorumpovaný režim v Albánsku za Saliho Berišu toleroval pašovanie drog z hlbších politických dôvodov vrátane financovania separatistov v Kosove.

V roku 1994 bolo päťsto kosovských Albáncov vo väzení za obchodovanie s drogami a zbraňami vo Švajčiarsku, "finančnom nervovom centre" albánskej zahraničnej zločineckej komunity, pričom tisíc ďalších bolo obvinených. Zbrane sa zhromažďovali v Kosove v prípade konfliktu s Belehradom, ktorý rozbil obhajcov kosovskej autonómie už prv, v roku 1989.

Ako rástla moc UCK, polície vo Švédsku, Švajčiarsku a v Nemecku začali vyšetrovať, či peniaze z drog financujú kosovské hnutie odporu organizovaným spôsobom. Odhadovali, že asi polovica peňazí, ktorá prichádzala UCK, je z organizovaného zločinu, pričom druhá polovica pochádzala od legitímnych albánskych emigrantov z miest ako New York, kde mala albánska komunita dvestotisíc príslušníkov.

"Turecké skupiny obchodujúce s drogami využívajú Juhoslovanov, Albáncov a členov zločineckých skupín z Kosova na predaj a distribúciu heroínu," tvrdil Úrad pre správu liečív a drog USA v Ríme.

Vojna sa nikdy neskončila

Prepojenie medzi UCK a skupinami organizovaného zločinu bolo nielen trápne a nepríjemné pre NATO a USA, ktoré ich podporovali proti Srbom, ale aj osudové pre kosovskú spoločnosť.

V januári 2007, ako pokračovali rokovania ohľadom štatútu Kosova sponzorované OSN, Inštitút pre európsku politiku vydal 124-stranovú správu o Kosove. V nej autori, ktorí strávili šesť mesiacov rozhovormi so 70 odborníkmi, napísali: "...medzinárodné spoločenstvo groteskne popiera skutočnosti o Kosove, ...o krajine, ktorá je mafiánskou spoločnosťou založenou na ovládnutí štátu zločineckými elementmi."

Správa tiež menovala popredných kosovských politikov ako "kompromitovaných úzkymi vzťahmi s dominantnou zločineckou vrstvou, zmieňujúc Ramuša Haradinaja (bývalého vodcu UCK a kosovského premiéra, ktorého v Haagu usvedčili z vojnových zločinov), Hašima Thačiho (vodcu politickej odnože UCK a šéfa dočasnej vlády Kosova) a Xhavita Halitiho (šéfa kosovskej výzvednej služby).

Podľa autorov "Kosovo má nevyčerpateľnú ponuku mladých ľudí bez budúcnosti, a teda náchylných podliehať násiliu".

Po kosovskej vojne sa na albánsku mafiu čoraz viac zameriavali policajné zložky na celom svete. Agima Gašiho odsúdil milánsky súd na 21 rokov v roku 1999 a Alex Rudaj, hlava albánskej mafiánskej rodiny v New Yorku, dostal 27 rokov za vydieračstvo v roku 2006.

No zdá sa, že v Kosove, kde sú súdy zavalené vyše 40-tisíc neuzavretými prípadmi a kde organizovaný zločin infiltroval dokonca aj bezpečnostné zložky OSN, vláda mafie naďalej pokračuje.