Chlapci sa odjakživa hrávali s panáčikmi. Skôr narodení si pamätajú hlinené figúrky Indiánov a kovbojov, mladší sa hrávali s celou plejádou rôznych kreatúr, monštier a bojovníkov. Každá generácia má skrátka svojich panákov, na ktorých potom, keď už sú veľkí, spomínajú s dávkou nostalgie. Žijú medzi nami aj dospelí ľudia, ktorí nejavia známky infantilnosti, a predsa sa so všakovakými panáčikmi hrajú viac než oduševnene. No sú to figúrky výnimočné a hra s nimi nie je hocaká. Hovorí sa tomu wargaming, teda bojové hry, a tieto hry majú pevné pravidlá. Zo všetkého najviac sa podobajú na počítačové strategické hry, pri ktorých vedieme svoje armády k slávnej porážke alebo k potupnej prehre.
"V podstate sú bojové hry niečo ako šach. Nehrajú sa však so štandardnými figúrkami na šachovnici, ale s najrôznejšími bojovníkmi a bojovými strojmi," vysvetľuje Róbert Čemerička, člen občianskeho združenia Wargaming. "Okrem toho to má aj ďalšiu rovinu - každý z nás je modelár, lebo si figúrky sám skladá a vymaľováva podľa svojich predstáv. Zariaďujeme si aj bojisko. Je to doska s rozmermi 6 x 4 stôp, teda asi 1,8 x 1,2 metra. Pridávame naň stavby a terénne nerovnosti, aby boli bojové situácie čo najreálnejšie. No a nesmieme zabudnúť ani na rovinu príbehovú. Vyspelé hry, ako napríklad z rodiny Warhammer, majú dvadsaťročnú tradíciu a dokonale prepracovaný svet, na tvorbe ktorého sa podieľajú aj renomovaní spisovatelia fantasy. Len príručky k hrám sú hrubé knihy."
Ako sa hrá?
Wargames hrajú dvaja alebo viacerí hráči. Každý si zostaví armádu podľa pravidiel. Striedajú sa v ťahoch ako pri šachu, každá postava môže v rámci ťahu postúpiť o istú vzdialenosť, ktorá sa v prípade pochybností vymeriava centimetrom. Náhodný faktor, napríklad pri streľbe, sa rieši hodením kocky. Hrá sa na body, nemusí ísť len o porazenie súpera, ale aj o dobytie objektu a podobne. Sú rôzne typy hier, najkratšie sa hrajú asi hodinu, dlhšie až štyri hodiny. Pri takýchto dlhých hrách sa faktor šťastia eliminuje viac ako pri krátkych a väčšiu váhu začína mať bojová stratégia.
Obdobie temna a elfovia
Bojové hry sa delia na niekoľko skupín - niektoré sú sci-fi, najvýznamnejším predstaviteľom je Warhammer 40000, ktorý sa odohráva v temnom
41. storočí. Ľudstvo žije na mnohých planétach, zaberá obrovskú ríšu, ale je to obdobie totálneho temna a večnej vojny s mimozemskými dobyvateľmi, ale aj s ľudskými zradcami a mutantmi. Potom sú fantasy hry, kde sa môžeme stretnúť s bájnymi rasami ako trpaslíci, elfovia, upíri a draci. Najviac "na zemi" stoja hry z prostredia historických vojen, hlavne z druhej svetovej. Ich ctitelia zohrávajú aj repliky skutočných bitiek a figúrky vojakov či bojová technika sú historicky úplne verné.
Nie je to hra pre deti
Vojnové hry nie sú masovým spôsobom zábavy. Podľa predsedu združenie Wargames Rudolfa Šeligu je na tom Slovensko ešte horšie než okolité krajiny aj vďaka absencii kamenného obchodu, kde by si hráči mohli kúpiť figúrky a pomôcky k hre. Funguje tu jeden jediný klub, ktorý sa tomuto fenoménu venuje. Chýba aj osveta, ale občianske združenie Wargaming sa už pustilo do práce - nedávno mali prezentácie aj na bratislavskom Comics Salóne a získali niekoľkých nových nadšencov. "Záujemcom by som hlavne radil, aby sa nenechali odradiť rečami, že je to zábava pre deti," zdôrazňuje Šeliga.
Uprostred fiktívnych svetov
Wargaming pozorne sledujú aj producenti počítačových hier, slúži im ako inšpirácia. "Je to však lepšie ako počítačové hry. Stretávame sa s kamarátmi osobne, vidíme si do očí, zabávame sa. A modelárska časť je tiež zaujímavá. Ja som bol napríklad modelár, robil som techniku z 2. svetovej vojny, a toto bolo veľmi blízke, ale zaujímavejšie, dynamickejšie ako samotné robenie modelov. Stretávame sa dvakrát do týždňa, starší členovia možno menej, no keď sa trénuje na turnaje, tak častejšie - nedávno bol napríklad veľký turnaj v Poľsku."
"Čaro wargamingu sa skrýva práve v komunikácii s podobne ‚postihnutými' ľuďmi, v budovaní svojej armády, a, samozrejme, v samotnom vzrušení z hry," hovorí Rudolf Šeliga. "Ak ide o historický wargaming, dostáva sa k slovu nadšenie pre históriu. Samotný wargaming nemôže fungovať bez svetov, kde sa odohráva. Tie sú opisované v nespočetnom množstve kníh, v počítačových či stolných hrách a aj ich prítomnosť prispieva k neuveriteľnému zážitku z prežitia príbehov z fiktívnych svetov.
Kto sú hráči?
Človek až závidí wargamerom, ako príjemne si dokázali predĺžiť hravé obdobie. Podľa Rudolfa Šeligu neexistuje "typický" hráč. Sú medzi nimi študenti, pracovníci v štátnej správe, manažéri, lekári. "Nedá sa ani povedať, že by to bola hra pre bohatších, hoci najlacnejší koníček to nie je. Ale wargaming má tú výhodu, že človek nepotrebuje celú armádu naraz, môže si dokupovať armádu a nové figúrky hoci celý život. A v našom klube máme dosť hráčov s dostatkom armád na to, aby sme prípadnému záujemcovi požičali, čo by potreboval."
Wargaming zostáva doménou mužov. Ženy sa hrávať nezvyknú - predsa len, dievčatá boli aj v detstve skôr na "bárbiny" ako na figúrky bojovníkov. Niektoré sa však úspešne venujú vyfarbovaniu panáčikov. Partnerky hráčov vraj v zásade majú pochopenie. Napokon, veď sa hovorí, že kto sa hrá, nerobí zle.
