Veľa gýču a málo experimentov - tak hodnotia architekti novú zástavbu rodinných domov, ktorá sa kopí okolo najväčších slovenských miest. Vonkoncom v tom však nie sme sami. Napríklad v blízkosti Budapešti sa nájdu rezidencie, ktoré napodobňujú rodinné sídla z obľúbených amerických seriálov typu Dallas.
Existujú aj ďalšie problémy, nad ktorými by sa mali zamyslieť nielen architekti, ale najmä urbanisti. Patrí k nim uplatnenie iných foriem výstavby, ako sú dnes bežné a ktoré efektívne i vkusne dokážu maximalizovať využitie územia.
Paneláky naležato. Tento pojem zrejme najlepšie vystihuje stav v mnohých prímestských zónach, ktoré vyrastajú pri veľkých slovenských mestách. Napriek malým pozemkom investori uprednostnia unifikované a lacnejšie projekty samostatne stojacich rodinných sídiel obkolesených vysokými múrmi. Ťažko potom od nich očakávať, že naplnia očakávania v podobe intímneho bývania, za ktorým mnohí vlastníci odišli na predmestie. Výsledkom sú celé zóny pestrej zmesi domov rôznych štýlov a tvarov vo veľkej miere ovplyvnených predstavami budúcich individuálnych vlastníkov. Hoci si už razí cestu trend stavať menšie a úspornejšie domy, stále zostáva nedocenená kobercová či átriová výstavba a radové rodinné domy.
Kilometre bývania
Kedysi sa hovorilo o hromadnej bytovej výstavbe. "Dnes začína byť problémom hromadná výstavba rodinných domov," hovorí hlavný architekt mesta Bratislava a prezident Spolku architektov Slovenska Štefan Šľachta. V okolí miest sa postupne rodia sídliská - tento raz však rodinných domov. Zabúda sa na sociálny rozmer bývania. Enklávy, ktoré pohlcujú vidiek, potláčajú pôvodnú funkciu územia, ktorú mali kedysi roztrúsené a ešte pred pár rokmi málo zastavané obce. Na túto tému architekti diskutovali počas nedávneho kolokvia Rodinné bývanie v krajinách V4 na pôde Spolku architektov Slovenska. Jej súčasťou bola aj výstava 40-tich individuálne projektovaných rodinných domov z krajín V4.
Oveľa vypuklejšie tento stav vnímajú napríklad v Poľsku. Piotr Gejewski z krakovskej pobočky Spolku poľských architektov upozorňuje, kam takýto vývoj až môže zájsť - keď sa vyberiete na okraj Varšavy, Krakova či Gdanska, nasledujú dlhé kilometre rôznych zón bývania v rodinných domoch bez zodpovedajúco vybavených centier spoločenského života. Architekti sa zhodujú: Územné plány dávajú možnosť, ako tento trend regulovať. Otázne je, do akej miery chcú samosprávy komerčný tlak na takýto rozvoj skutočne regulovať.
Prvé lastovičky v podobe originálu
Ako vyzerá slovenský rodinný dom? Zvyčajne je to solitér. Jeho budúcu podobu najčastejšie ovplyvňuje šírka ponuky projektov v katalógoch, ktorú si prípadne ešte ďalej s väčšou či menšou mierou vkusu nechávajú budúci vlastníci upravovať podľa svojich predstáv. To sa týka najmä menších rodinných domov, pri výstavbe ktorých málokedy stavitelia oslovujú architektov. Andrea Bacová z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity však poukazuje na prvé lastovičky, keď sa v ostatných rokoch začali objavovať aj originálne architektonické koncepty malých rodinných domov na úžitkovej ploche len o niečo väčšej ako sto metrov štvorcových. Pri ich tvorbe sa architekti orientujú na modernu minulého storočia. To platí aj pre väčšie aj veľké rodinné sídla, ktorých solventnejší stavitelia sú pri príprave projektu ochotnejší spolupracovať s architektom a dať mu priestor na jeho tvorbu.
"Aj keď skutočných experimentov je na našej scéne veľmi málo, je cenné, že architekti dokázali po takmer polstoročnej odmlke spôsobenej totalitným režimom profesionálne nadviazať na obdobie medzivojnovej avantgardy 20. storočia. A že medzi gýčmi typu zámočkov, ktorými chceli ich majitelia najmä po roku 1989 okázalo upozorniť na svoje bohatstvo, sa objavujú mnohé hodnotné autorské diela," hovorí Bacová.
Kde sú hranice zodpovednosti
Bolestivým miestom niektorých pôvodných návrhov rodinných domov naďalej zostáva väčší dôraz na formu, ako na zohľadnenie funkčnosti. "Existujú domy, kde sa zabúda na také základné veci, ako je orientácia podľa svetových strán, potrebu závetria," hovorí Šľachta. Otázne je, do akej miery by mal architekt pri tvorbe podliehať vkusu svojho zákazníka a do akej miery by mal zákazník chápať snahu architekta experimentovať. Ak sa stavitelia rozhodnú pre prácu s architektom, reagujú rozdielne. Napríklad architekt Ľubomír Závodný má za sebou okrem administratívnych budov aj tvorbu niekoľkých rodinných domov. Vo svojej praxi sa stretol s klientmi, ktorí boli ochotní kvôli návrhu rodinného domu predať svoj pozemok a kúpiť iný, vhodnejší. "Mal som ale aj takých klientov, ktorých som odmietol," hovorí. "Každý dom, ktorý tvorím, vnímam ako experiment," dodáva. Pri svojej práci ide aj do takých extrémov, keď, aby vytvoril dobrý nový projekt, musí spoznať život a zvyklosti rodiny v jej súčasnom prostredí.
Čo ešte patrí do domu?
Budúcu podobu rodinného sídla ovplyvňujú túžby majiteľov. Niektorí sa chcú svojim súkromím prezentovať, iní podliehajú vonkajším vplyvom a bez ohľadu na vlastné potreby i možnosti napodobňujú to, čo sa na nich dennodenne valí z televíznej obrazovky. "Ľudia by chceli žiť ako postavy zo seriálov," hovorí o skúsenostiach zo zástavby rodiacich sa enkláv rodinných domov v prímestských oblastiach Budapešti predseda Spolku maďarských architektov Kálmán Ernö. Vychádza pritom z výsledkov doktorandskej práce, ktorú v Maďarsku uskutočnili pred nedávnom. Samozrejme, existujú aj dobré trendy. Tie zlé sa však prejavujú kopírovaním osídlenia, napríklad z amerického prostredia.
Aj na Slovensku sa architekti stretávajú s niektorými nadštandardnými požiadavkami. V slovenských domoch tých, čo na to majú, pribúdajú veľké interiérové bazény, plochy určené pre fitness, či reprezentačné priestory.
