Zarábať miliardy hudobnou inscenáciou po celom svete, to je neuveriteľné iba dovtedy, kým vo vašom štáte nefungujú bohaté firmy so sociálnymi programami. Tie včas oslovené poskytujú svojim zamestnancom vstupenky na kultúru, programovo produkovanú pre masy, za zlomkovú cenu.

Takto sa dá bez väčšej ujmy na osobnom účte zažiť Mamma Mia!. Bez tejto možnosti však treba mať vo vrecku aspoň 1200 korún a veriť intuícii, že by všetko mohlo mať nejaký zmysel, aj keď bojujete so závraťou pod šikmou stenou v poslednom rade na balkóne nevľúdnej megasály. Javisko je v nedohľadne, obrazovky s titulkami zbytočné, osoby a obsadenie identifikovateľné iba podľa farieb.

Ako neoplývať ľahkosťou

Londýnski tvorcovia nepredstavujú muzikál tak, ako ho bežne poznáme. Vychádzajú z dramatického potenciálu textov notoricky známych piesní skupiny ABBA. Tie poskytli základ libretu hudobnej inscenácii, ktorá neoplýva ľahkosťou v tom zlom zmysle slova. Za výsledným efektom totiž cítiť kopu serióznej práce. Hoci príbeh o dievčati, ktoré hľadá svojho pravého otca, je vcelku jednoduchý a v podstate ničím neatraktívny, presviedča svojou aktuálnosťou a poctivým prístupom k pôvodnému materiálu.

Dobre hrajú pesničky

Mamma Mia! nevyzerá ako jedna z tých produkcií, ktoré chcú parazitovať na zašlej sláve niekoho iného. Jej tvorcovia neponúkajú svetelno-tanečnú šou, nelákajú sladkosťou hudobnej nostalgie, nestavajú na hviezdach. Nehrajú sa na skupinu ABBA, hrajú sa s ňou. Jej pesničky v pôvodných aranžmánoch naštudovali precízne, či už boli kedysi našou šálkou kávy, alebo nie. Orchester a zbor by si zaslúžili byť v rovnakom vizuálnom zábere ako herci na javisku, a možno by tak ponúkli dielu nové zaujímavé rozmery.

Dobre hrajú pesničky - potvrdzovali prvé divácke reakcie v kuloároch. Zrejme však bude škoda, ak sa do posledného nedeľňajšieho predstavenia Londýnčanov v Bratislave vytratí z hry na úkor lákavej muziky všetko ostatné.

Mamma Mia!: Premiéra 6. apríla 1999 v Londýne, West End

Scenár: Catherine Johnson

Réžia: Phyllida Lloyd

Choreograf: Anthony van Laast

Hud. supervízia: Martin Koch