BRATISLAVA. Ministerstvo financií malo včera povedať, či projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP), pomocou ktorých sa majú stavať diaľnice, sa započítajú do verejného dlhu. Rezort financií odkladá rozhodnutie už tretí týždeň. Do uzávierky sme vyjadrenie rezortu financií k dôvodu meškania nedostali.
Verdikt finančníkov je pritom pre vládu rozhodujúci. Ak sa splátky za diaľnice presunú do verejného dlhu a vláda bude chcieť splniť kritériá Paktu stability a rastu, môže mať problém.
Európska komisia nám
nedá záruky
Súkromné diaľnice a rýchlostné cesty by mali postaviť koncesionári z vlastných peňazí. Po tom, čo ich dokončia, začne štát platiť za ich výstavbu a údržbu. Úradníci z ministerstva dopravy hovoria, že štát zaplatí 175 až 250 miliárd korún. Minulý týždeň sa objavili informácie, že táto suma by mohla byť medzi 300 až 400 miliardami. Minister dopravy Ľubomír Vážny to však odmietol.
„Európska komisia nám pri takom veľkom objeme PPP nedá stopercentnú garanciu, že sa splátky do verejného dlhu nezahŕňajú,“ povedal analytik ING Bank Ján Tóth. Podľa neho sme mali postupovať rovnako ako v zahraničí. Odskúšať si verejno-súkromné investície na menších projektoch a až potom sa púšťať do drahších a väčších.
„Ak štát splátky za PPP projekty nezapočíta, ide o skrytý dlh,“ povedal Peter Goliáš z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO.
Tóth zároveň tvrdí, že PPP projekty sú otázne. Sú situácie, keď sú výhodné, ako napríklad pri výstavbe nemocníc alebo škôl. No na druhej strane môžu byť „zneužité na skrytie verejného dlhu“.
To je aj prípad Slovenska, keď viacerí politici verejne priznali, že urýchlená výstavba diaľnic zo súkromných peňazí má predovšetkým nezvyšovať verejné zadlženie.
Dávame argumenty proti
Podľa odhadov ministerstva dopravy by štát mal platiť pri 25-ročnom splátkovom kalendári sedem až desať miliárd korún ročne.
Ročné splátky sú podľa Tótha také vysoké, že v najbližších rokoch môžu byť krátené výdavky na iné verejné služby platené zo štátneho rozpočtu, ako sú vysoké školy či zdravotníctvo. Navyše, súčasná vláda nechá niekoľkoročné zaťaženie štátneho rozpočtu pre ďalšie vlády. Aj to môže byť argument pre Európsku komisiu, aby nám garancie nedala.
„V eurozóne nás aj tak nevítajú s otvorenou náručou a teraz majú ďalší argument proti nám, ktorý sme im sami poskytli,“ povedal Tóth.
Príjmy za diaľnice nestačia
Problém je v tom, že príjem z mýta nebude stačiť na splátku koncesionárovi. Odhadované príjmy Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) budú podľa ministerstva dopravy v roku 2013 na úrovni približne desať miliárd korún. Budú to však príjmy za celú diaľničnú sieť.
„Štát bude musieť za diaľnice zaplatiť tak či tak,“ povedal Goliáš.
Eurostat hovorí, že ak koncesionár prevezme na seba riziko výstavby a ešte jedno z ďalších dvoch rizík PPP projektov, tak verejný dlh sa nezvyšuje.
Minister dopravy Ľubomír Vážny vo štvrtok povedal, že „štát prevezme na seba väčšiu časť rizika dopytu“. Ako presne bude riziko rozdelené medzi štát a koncesionára, minister nekonkretizoval.
„V prípade, že štát preberá na seba väčšiu časť rizika dopytu, ide o zaručené budúce záväzky štátu,“ povedal Goliáš. Keďže príjmy NDS nebudú stačiť, štát už teraz vie, že zvyšok bude musieť dať zo svojho. „Podľa mňa by sa to malo do verejného dlhu započítať,“ povedal Goliáš.
Tóth doplnil, že pri posudzovaní výhodnosti alebo nevýhodnosti PPP projektov by sa argument o započítaní splátok „vôbec nemal používať“. O výhodnosti projektov sa dá podľa Goliáša hovoriť až vtedy, keď sa ohodnotia riziká.
Aké sú riziká pri PPP projektoch
Riziko výstavby – ten, kto ho znáša, preberie na seba zodpovenosť, že diaľnicu postaví v určitom termíne a kvalite a počas trvania koncesie ju bude aj udržiavať.
Riziko dostupnosti – postavená diaľnica musí spĺňať stanovené kritériá, to znamená, že musí byť prevádzkovaná a udržiavaná tak, aby bola stále diaľnicou.
Riziko dopytu – ten, kto ho preberá, nesie zodpovednosť za to, ako ľudia využívajú postavenú diaľnicu.
Ak príjmy za používanie diaľnic nepokrývajú náklady koncesionára na jej výstavbu a údržbu, rozdiel musí doplatiť štát zo svojho rozpočtu.
