Najstaršou tlačovou agentúrou sveta je francúzska AFP. Založil ju Charles-Louis Havas v roku 1835. Do polovice 19. storočia vznikol aj americký Associated Press a anglický Reuters. Tieto agentúry, ktoré sú dnes tromi najväčšími na svete, už toho teda prežili veľa. Aj tie však dnes zažívajú odlev veľkých klientov. Príkladom je Reuters, ktorému po 27 rokoch spolupráce nepredĺžila zmluvu spravodajská televízia CNN (ktorá inak vďačí za svoj úspech aj tomu, že Reuters sa pred desiatkami rokov rozhodol nespustiť vlastnú televíziu).
SME nie je CNN a TASR ani náhodou nie je Reuters, dôvody skončenia spolupráce sa však podobajú – veľké mediálne firmy chcú stavať na vlastnom obsahu. A najmä chcú šetriť. Môžu si to dovoliť bez toho, aby tým trpela kvalita ich obsahu nielen vďaka porovnateľnej kvalite konkurujúcich tlačových agentúr, ale aj vďaka tomu, že všetko podstatné sa aj tak objaví vo viac-menej reálnom čase niekde na internete. Spravodajské organizácie si tak môžu byť viac ako kedykoľvek predtým isté, že im nič podstatné neunikne ani po odhlásení niektorej agentúry.
Pre internetové portály je situácia iná. Na jednej strane internetová reklama negeneruje dostatočné príjmy, aby si mohli vydržiavať veľké redakcie s ľuďmi v teréne, na druhej strane je u nich väčší tlak na aktuálnosť a na nepretržité dopĺňanie veľkého množstva obsahu ako u iných typov médií. Preto je pre nich podstatné mať čo najviac zdrojov okamžitých informácii. Agentúry sú tak rovnako dôležité ako kedykoľvek predtým. Len sú čím ďalej menej dôležité pre tých, pre koho ich Havas pred stosedemdesiatimi rokmi založil – pre noviny.
Autor: zástupca šéfredaktora denníka SME
