Alebo práve preto,“ napísal Milan Lasica v doslove k slovenskému vydaniu knihy Vtedy v Bratislave - Môj život s Oskarom L. Milan Lasica knižku aj v Bratislave pokrstil, za účasti oboch dcér Žofie Langerovej, speváčky Zuzky Lonskej a mladšej dcéry Táne. Ukážky z knihy prečítal František Kovár, na klavíri virtuózne zahral vnuk Zuzky Lonskej Daniel Klanger, ale asi najviac sa hostia potešili, že si opäť vypočuli džezové skladby v podaní speváčky, ktorú im naozaj nebolo treba predstavovať. Zuzku Lonskú sprevádzal na klavíri Braňo Hronec.
Určite ani speváčka, už roky žijúca vo Švédsku, nečakala, že jej priaznivci a ľudia, ktorí si prišli uctiť pamiatku jej statočnej mamy, sa nezmestia do sály Pálffyho paláca na Zámockej ulici. Milan Lasica sa s Žo Langerovou aj osobne poznal. „V šesťdesiatych rokoch sme spolu kritizovali - vlastne to je slabé slovo - nadávali – na komunistov,“ povedal a na adresu knihy použil „veľké slová“, pretože je to podľa neho „veľmi dobrá literatúra“.
Kniha vyšla pred rokmi vo viacerých jazykoch v renomovaných vydavateľstvách. O jej slovenské vydanie sa teraz zaslúžil Albert Marenčin, zo švédskeho vydania ju preložila Ľudmila Ďurovičová, bývalá redaktorka Slovenky, ktorá po roku 1968 žila v emigrácii vo Švédsku, rovnako ako Langerovci.
Spolu s Lasicom krstila knihu Agneša Kalinová, kedysi redaktorka Kultúrneho života a neskôr, po emigrácii v roku 1978, redaktorka Slobodnej Európy. Mimochodom, manželka toho Jána Kalinu, ktorý vydal kultovú knihu Tisíc a jeden vtip, v časoch normalizácie načierno kolujúcu medzi ľuďmi.
Kalinová sa tiež s autorkou knihy osobne poznala. „Písala ju pôvodne po anglicky a časť rukopisu si niesla odtiaľto, už keď utekala s malým kufríkom a s dvadsaťročnou dcérou cez Anglicko do Švédska,“ spomína. „V Anglicku sa poznala s vplyvnou rodinou Hendersonovcov, ktorí ju povzbudzovali, aby rukopis dokončila a pomohli jej zoznámiť sa s ľuďmi z vydavateľstva. V Anglicku knižka vyšla pod názvom Žila som s dobrým komunistom.“
Zaujímavý príbeh sa spája s francúzskym vydaním. Do francúzštiny knihu preložila kedysi slávna francúzska herečka Simone Signoretová, ktorú sme až po revolúcii mohli vidieť v známom francúzsko-talianskom filme Priznanie. Vznikol v roku 1970 podľa knihy Artura Londona. Komunistu s osudom podobným osudu Oskara Langera tu zahral Signoretovej manžel, herec a šansoniér Yves Montand. „Bola to veľká dáma francúzskeho filmu. Jej vtedajšie postavenie vo Francúzsku by som prirovnala k dnešnému postaveniu Catherine Deneuve,“ vraví Kalinová.
Zaujímavosťou je, že Signoretová, pôvodne učiteľka angličtiny, chcela prekladom anglickej verzie rukopisu splatiť Žo Langerovej „dlh“. Boli totiž príbuzné a ľavicovo orientovaná Signoretová neprejavila predtým pre Langerovej ťažký údel dosť empatie. Až neskôr jej došlo, že Oskar bol odsúdený na vyše dvadsať rokov väzenia neprávom, vo vykonštruovanom procese. „Videla som francúzske vydanie knihy. Vyšlo s páskou, na ktorej stálo: Bratislavská sesternica rozpráva. V úspešnej autobiografii Simone Signoretovej vystupuje totiž Žo Langerová ako bratislavská sesternica.“
Azda už len jeden detail, ktorý hovorí za všetko. Keď Oskar Langer pobozkal pri návšteve vo väzení malíček svojej dcéry Táne, dostal týždeň samotky v tmavej cele a zákaz korešpondencie na mesiac.
