Prečo majú muži milenky? A prečo sa tie milenky dokážu zamilovať? Koľko vydržia manželky a kedy začnú bojovať? Môže existovať láska bez sexu? Ako dlho to bolí, keď stratíme milovaného človeka? A má zmysel veriť na happy endy?
Takto uvádza na prebale knihy svoj štvrtý román Mužské interiéry známy mužský pseudonym ženskej autorky Maxim E. Matkin. Komu by sa nepáčilo spoznať odpovede na otázky, ktoré dokážu každý týždeň či mesiac zamestnávať redakčné tímy toľkých ženských časopisov? Napokon, v rebríčku slovenského kníhkupectva Artforum sa už niekoľko týždňov pohybuje na horných priečkach.
Matkin sa tvári ako mužský spisovateľ, no pri psychológii postáv redukuje mužský svet na pár animálnych potrieb. Zato ženskému svetu dopraje vodopády vnútorných monológov, akoby sa práve v nich ukrývala najväčšia slasť ženy. Mužské interiéry nakúkajú do ženských izieb - do ich okien, ktoré im rámujú svet, do postelí naplnených snami.
Matkinov pseudonym dáva prísľub, že flirtovať s odpoveďami na tie šlágrové otázky bude minimálne také zábavné a rýchle ako odumieranie mozgových buniek, keď jeho/jej hrdinky a hrdinovia zalievajú sklamanie. Môže za to asi nostalgická spomienka na preklikávanie internetovým serverom inZine, kde jeho/jej prvý román na pokračovanie našiel oddaný čitateľský fanklub.
Updatovaný jazyk, dobre naštartovaná klávesnica, nekomplikovane, ale o to ostrejšie artikulovaná realita generácie, ktorá sa ako pokusný králik navlečený do bielych golierov, internetovej komunikácie a zákonov karmy snaží rozpamätať na hodnoty a rady starých mám. Tie sa hodia vždy, keď ide o život, teda o lásku a sex.
Matkinova lupa mala na sebe povlak cynizmu, ostrieľanosti, coolovosti, ale aj solidárnej bezradnosti. Toto všetko sa akoby snažili ponúknuť aj Mužské interiéry.
V skratke: manželský trojuholník. Lenže tentoraz to pôsobí ako násilný žúr na piatkový večer. Noc je horúca, koktejl sladučký, pery našpúlené, len zábava akosi neprichádza.
„Ak sa ti nechce, prisiľ sa, hovorila Lole v detstve stará mama,“ vedie Matkin jednu z mnohých ženských vnútorných úvah. Podozrenie, že táto rada je zodpovedná za Mužské interiéry, sa pri čítaní častejšie vynorí. Napríklad vtedy, keď úspešný muž v stredných rokoch a zlyhávajúci manžel v jednej osobe Gregor používa spojenia ako „čistá haluz“. Asi preto, že „má všetkých v paži“. Táto rada sa tiež pripomenie, keď vetám vládne doslovnosť, slovám redundantnosť a menám exotika (Šeri, Lola, pani Marplová, Elvis). Verbálnym súbojom nechýba šmrnc a gradácia, no často pôsobia, akoby si hráči sumo natiahli boxerské rukavice a vrhli sa na objímanie.
Byť tak dlho na vrchole rebríčka najpredávanejších kníh, to zo slovenských autorov poznajú skôr autorky literatúry a la Táňa Keleová-Vasilková a spol. Len s tým rozdielom, že v Artfore tituly od nich ani nedistribuujú. V tomto Matkin trochu pripomína sebavedomého Gregora z knihy, ktorý chce byť výkonným manželom aj verným milencom.
Mimochodom, veriť na happy endy má veľký zmysel, ale lepiť čriepky rozbitých váz do jesennej rodinnej idyly s bábovkou ako z reklamy na maslo má od šťavnatého ironického vtipu a od Matkina ďaleko. Strašná haluz.
Maxim E. Matkin: Mužské interiéry. Slovart 2007.
